Z pera našich žiakov z_pera_našich_žiakov | Page 2
Čo všetko sa môže stať
Jedného krásneho slnečného dňa som sa s mojimi rodičmi rozhodol, že pôjdeme
na turistiku do lesa. Na druhý deň ráno som sa pobalil a veci dal do batohu. K
lesu sme prišli autom.
Keď som vkročil do lesa, obklopil ma čudný pocit ako keby ma niekto sledoval.
Okolo mňa sa nachádzal potok a niekoľko tisíc stromov. Pomedzi stromy vedie
úzka lesná cestička. Kráčali sme po cestičke a užívali sme si krásny výhľad na
prírodu. Prišli sme na lúku, kde sa už cestička rozdeľovala. „Kadiaľ pôjdeme?“
opýtal som sa. „Poďme po pravej cestičke, lebo ľavá cestička vedie znova do
lesa.“ odpovedal ocino. Tak sme sa teda vybrali po pravej cestičke. Bola veľmi
úzka a vedľa nás bol strmý kopec. „Fúú, tak tam by som nechcel spadnúť“.
Ledva som to dopovedal, zrazu som zbadal ako ide dolu pod kopcom zviera.
Nebol som si celkom istý čo to bolo, ale vyzeralo to ako medveď.
„Mami?“opýtal som sa. „Môže tu v lese žiť medveď?“ „Áno, môže, ale nie je to
pravdepodobné. Prečo sa pýtaš?“ odpovedala mamina. „Zdalo sa mi, že som
videl medveďa.“ odpovedal som. Mamina sa na mňa vystrašene pozrela a
pridala do kroku. V tom strese nedávala pozor a zakopla. Padla dole strmým
kopcom. „Oci! “ zvolal som. Keď sa na mňa ocino pozrel, ukázal som na
maminu, ktorá ležala pod kopcom. Vybral z batohu telefón a išiel volať 112, ale
nemal signál. Zrazu sa pri mamine objavil poľovník, ktorý jej začal dávať prvú
pomoc. „To nebol medveď, to bol poľovník, ktorý na nás dával pozor!“ povedal
ocino. „Ale prečo na nás dával pozor?“ opýtal som sa, lebo ma to veľmi
zaujímalo. „Dával pozor, či nebudeme kradnúť alebo znečisťovať prírodu.“
odpovedal na moju otázku.
O 15 minút prišiel vrtuľník, ktorý ju odviezol do nemocnice. Poďakovali sme
poľovníkovi a ponáhľali sme sa do nemocnice za maminou. Mala len zlomenú
nohu a odreté ruky. Lekár nám povedal, že o 3 dni môže ísť domov.
Andrej Babiak, 8.ročník