Z pera našich žiakov z_pera_našich_žiakov | Page 14

Veľký prúser
Alex bol chlapec ako každý iný. Bol to slušný, milý a dobrosrdečný chlapec.
Každému sa snažil pomáhať ako sa len dalo. Bol slušne vychovaný. Darilo sa
mu. Učil sa výborne.
Čím bol starší, tým to začalo byť stále horšie a horšie. V ôsmom ročníku prišla
nečakaná zmena. Prišiel do obdobia puberty. Zrazu bol s neho úplne iný
chlapec. Bol drzý a správal sa ozaj hrozne. Zo začiatku sa aspoň trošku
kontroloval, ale po čase, už vôbec. Všetko sa to začalo v škole. Zmenil sa už či
výzorovo, či v správaní. Nepáčilo sa to rodičom, ani učiteľom. Po takejto veľkej
zmene, ktorá sa udiala za takýto krátky čas si ho začali všímať starší žiaci.
Prešiel necelý týždeň a Alexa si počkali pred školou. ,,Čau brácho!" povedali
chlapci. Bez pozdravu, so strachom v očiach sa ich okamžite spýtal: ,, Čo odo
mňa chcete?" Mal od nich väčší odstup. ,,Chceme, aby sme boli kamaráti,"
povedali chlapci.I keď mal menšie obavy, tak nakoniec dodal: ,,Paráda, nemám
s vami žiadny problém. Bude to fajn." ,,Ale máme podmienku!" povedal jeden z
chlapcov. ,, Akú?" spýtal sa Alex. ,,Chceme, aby si sa v škole bavil iba s nami.
Nie so svojimi spolužiakmi," odvetili mu. Prikývol a odišiel. Počas cesty domov
z ničoho nič zvolá: ,,Jupí, budem mať nových kamarátov!" Tešil sa z toho.V
tomto období je každý ľahko ovplyvniteľný, čiže sa ani nečudujem, že za
takýchto podmienok súhlasil. Na druhý deň v škole si svojich starých kamarátov
ani len nevšimol. Jeden z jeho kamarátov šiel okolo a pozdravil sa mu: ,,Ahoj,
Alex!" Postrehol, že ho niekto zdraví, ale pokračoval v ceste. Mal nových, pre
neho lepších kamarátov. Dohodli sa, že po škole pôjdu von. Alex prišiel domov.
,,Čaute!" hovorí Alex. ,,Bum!" tento zvuk vydala taška padajúca do rohu jeho
izby. Prezliekol sa, vyšiel z izby a pri vchodových dverách kričí: ,,Mami, oci,
idem von. „Čaute!" Večer, keď prišiel domov sa mu už učiť, žiaľ, nechcelo.
Začalo sa to opakovať pravidelne, každý deň. Chodil von a vôbec sa neučil.
Znamenalo to, že sa mu zhoršil prospech, mal horšie známky. Ani zapisovať si
ich nedal.Rodičia o tom nevedeli, vždy ich oklamal, že úlohy má spravené a v
škole nebolo nič - jeho každodenné klamstvá. Bola ho veľká škoda. Mal na to,
aby bol výborný žiak. Zhruba po mesiaci sa s chlapcami dohodli, že spravia
oslavu. Jeden z chlapcov ich partie mal mať 16 rokov. Dohodli sa, že u neho
bude oslava, pretože nemá doma rodičov. Keďže Alex bol v tejto partií
najmladší a nový, povedali mu: ,,Po škole sa zastav v obchode a kúp nám
cigarety. Jasné? O ostatné sa postaráme my." Musel to urobiť, keby to neurobil,