Z pera našich žiakov z_pera_našich_žiakov | Page 13

O čarovnom jazierku
Kde bolo, tam bolo, bol jeden čarovný les a v ňom bolo čarovné miesto, na
ktorom stálo čarovné jazierko.
Jedného dňa sa mladá obryňa Marry, ktorá bývala v obrovskej chalupe na
okraji lesa, vybrala na prechádzku lesom.
Keď uvidela prekrásne jazierko, očarilo ju. Vstúpila doň a zmenila sa na
krásnu vílu. Žiarila ako slnko na úsvite. Okolo jazierka išiel mocný obor
Kameňotĺk. Ničil všetko, čo sa mu postavilo do cesty. Zrazu zastal, nemohol si
nevšimnúť tú krásavicu. Prihovoril sa jej: „Kto ste, krásna víla? Vaša krása ma
očarila!“ – „Som tá, ktorú dobre poznáš...!“ Dlho premýšľal, no nevedel prísť na
to, kto to len môže byť. Na pomoc mu prišli škriatkovia. Ani oni mu nevedeli
pomôcť. Prešli hodiny, dni a zrazu si spomenul: „Už dávno som nevidel obryňu
Marry!“ V jej dome bolo pusto. Keď opäť prišiel k jazierku, zjavila sa mu tá istá
bytosť. Priho vorila sa mu: ,,To som ja, obryňu Marry, nespoznávaš ma?!“ Od
prekvapenia celý žiaril. Kamenné srdce sa mu od lásky začalo topiť. Z víly sa
stala opäť obryňa Marry, ale Kameňotĺk bol šťastný, že bol opäť so svojou
láskou.
Čarovné jazierko mu ukázalo, že je dobre vidieť nielen očami, ale hlavne
srdcom.
A žili šťastne, až kým nepomreli.
Natália Laláková, 5. roč.