Z pera našich žiakov z_pera_našich_žiakov | Page 12

Michal mu vyrozprával svoj príbeh „No, viete. Rozhodol som sa že si pôjdem
pohľadať prácu ,aby som ako-tak uživil svoju chudobnú rodinu.“ Husliara to
neskutočne potešilo. „Ďakujem ti Bože,“ skríkol od radosti. V očiach mu
zažiarili malé iskričky. Viac mu v ten deň nepovedal. Išli spať.
.......
Na druhý deň ráno dokončil to, čo začal večer. Michal s očakávaním premýšľal,
čo sa bude diať. Husliar mu začal rozprávať. „Veď vieš, pozri na mňa. Hoci
som bohatý a slávny, som sám a nemám komu odovzdať svoje remeslo. Budem
veľmi rád ,ak Ťa ho budem môcť naučiť“. Michal najskôr nevedel, čo povedať.
Bol šťastný, no zároveň prekvapený, že môže robiť také významné remeslo. „Je
to pre mňa veľká česť, pokúsim sa tomu venovať čo najlepšie,“ s radosťou
povedal. Už v ten deň začali s prípravou. Michal získaval prax veľmi rýchlo
a zdokonaľoval sa. Postupom času sa začal vyrovnávať svojmu majstrovi a jeho
husle začali byť takisto známe po celom svete.
V jeden deň začal husliar umierať. Na smrteľnej posteli mu stihol povedať
všetky jeho tajomstvá a s pokorou ho poprosil o zachovanie remesla, pokým to
bude možné. Samozrejme, Michal súhlasil. Po smrti odišiel už bohatý mešťan
Michal späť za svojou rodinou do chudobnej krajiny. Putoval dlhé dni až sa
konečne vrátil domov. Rodičia boli šťastím bez seba. Michal rodinu vytrhol
z chudoby a zobral ich späť do tej naj... krajiny na svete. A Michal bol
najslávnejším husliarom na celo celučičkom svete. Aj keď sa z chudobnej
rodiny stala bohatá, stále sú pokorní a vďační Bohu za tento skutočne
rozprávkový život :-D a Michalove husle sú stále považované za najvzácnejší
exemplár 18.storočia.
Žofia Kukućková, 8. ročník