Z pera našich žiakov z_pera_našich_žiakov | Page 11
Michal -najslávnejší husliar storočia
Písal sa rok 1720. Smutný život ľudí striedala chudoba a myšlienka nad
životom. Prečo sme vlastne tu? Aké máme v živote poslanie? Prečo máme
takýto obrovský dar? Žiť, dýchať, ľúbiť.....
No ale teraz už k príbehu :-D :-D
V Štiavnických vrchoch, pýche Slovenska, obklopenej nádhernou prírodou žila
rodina chudobného mešťana. Nemali život ľahký, no snažili sa žiť pokorne
a skromne. Rodina pozostávala z rodičov a troch detí. Otec pracoval ako
pomocný robotník v kováčskej dielni, no matka nepracovala. Mala na starosť
deti, dom a ešte k tomu pole, na ktorom bolo množstvo úrody.
Jedného dňa sa Michal, najstarší z detí (15r.) rozhodol, že pôjde do sveta
pohľadať si prácu, ktorú by mohol robiť. Otec súhlasil. „Veď je to už veľký
chlap,“ vravel, ale matku to veľmi položilo. Nevedela, kto jej bude pomáhať
s polom a dvomi malými deťmi.
Po rozlúčke s rodinou sa vydal na cestu. Blúdil horou vo svetle aj v tme, v daždi
aj v krásnych slnečných lúčoch prichádzajúcej jari. Po únavných dňoch
putovania prišiel do neznámeho kráľovstva, o ktorom nikdy nepočul. Bolo
nádherné ,ale v niečom sa líšilo od ostatných. Každý človek v tom kráľovstve
bol šťastný. Každý tu mal primerane dobrý domov. Žiadny chudáci, ale bohatí
mešťania. No aj keď boli bohatí, nemusí to hneď znamenať, že sú aj namyslení.
Naopak boli milí a dobrosrdeční.
.......
Spustil sa dážď, a tak sa musel niekam schovať. Prvú noc spal v chladnej uličke.
Ako to už v kráľovstve chodí, začali sa šíriť klebety o tom, že v uličke spí mladý
chlapec. Klebety sa doniesli až ku vychýrenému husliarovi, známemu po celom
svete. Svojimi kvalitnými husľami bol najobľúbenejším výrobcom v celej
Európe. Táto správa ho zarazila. „Ako je to možné, veď mi sa tu máme tak
dobre a mladého chlapca necháme spať na ulici?,“ pomyslel si. Najskôr váhal,
ale po chvíli sa rozhodol, že ho pôjde pohľadať a zoberie ho k sebe. Keď ho
našiel, bol celý špinavý a hladný. Husliar ho zobral k sebe do domu, kde žil sám.
„Aspoň budem mať spoločnosť,“ povedal si. Michalovi dal nové šatstvo, jedlo
a ponúkol mu aj sprchu. Keď sa chlapec upravil, dali sa z husliarom do reči.