Umělecké terapie - číslo 05. Umělecké terapie - 5. číslo | Page 9

Harmónia rytmu
Čo v sebe obsahuje slovo eurytmia?
Elena Schmutzová, M.A.
Pod heslom eurytmia sa v slovníku cuzích slov nachádza táto informácia: slovo
gréckeho pôvodu, ženského rodu, znamená: súmernosť, súlad, súhra častí a
celku, pravidelnosť, vnútorná symetria, estetické usporiadanie prízvuku a dĺžky
v reči, pravidelný pulz, komplex stavieb pôsobiaci asymetricky a harmonicky
súčasne, pretože všetky časti celku sú podriadené spoločnému výtvarnému a
architektonickému zámeru.
Toto slovo sa v tanečnom svete spája s menom Jacquese Dalcrosse, ktorý ho
použil pri práci na svojej rytmike.
Na začiatku 20. storočia sa začalo používať ako názov nového pohybového
umenia, ktoré vznikalo na podnet Rudolfa Steinera. Vyjadrovacím prostriedkom
tohto pohybového umenia je celá ľudská postava. „Pohybom končatín človeka
je vyjadrované to, čo sa pri hovorenom slove a speve deje v hlasivkách
a ich susedných orgánoch. Vo formách a pohybe v priestore je skupinou
alebo jednotlivcom znázorňované to, čo prostredníctvom ľudskej mysle a
duše žije v hudbe a reči.“
Môžeme povedať, že je to „viditeľná reč a hudba“, dušou preniknutý pohyb,
ktorý spôsobuje hlboké pochopenie a prežívanie hlásky a tónu.
Toto umenie nechce zostať len pri umeleckom javiskovom prejave, ale dokáže
sociálne, pedagogicky i terapeuticky pôsobiť vo všetkých oblastiach života.
Eurytmia a tanec majú v dávnej histórii rovnaké korene, preto možno nájsť
najmä v ľudovom tanečnom prejave množstvo spoločných prvkov. V súčasnom
tanečnom umení sa umelecky viac vychádza zo subjektívneho uchopenia diela.
Podobne i v pantomíme, ktorá sa snaží stvárniť deje vizuálne realisticky.
Eurytmia vychádza z myšlienky, že hudba i reč sú úplne jednoznačnou
objektívnou realitou – ktorákoľvek hláska či tón vyvoláva celkom určitý pohyb,
ktorý je pre tú či onú hlásku či tón vždy kvalitatívne rovnaký.
Kto chce eurytmicky vyjadriť určitý text alebo skladbu, postupuje ako hudobník,
ktorý interpretuje skladbu na nástroj. Tón za tónom rozoberie skladbu, aby zistil,
čo žije v jej tónoch, intervaloch, harmónii. Samozrejme musí mať eurytmista v
zásobe dostatočné množstvo vlastných duševných zážitkov a „poznať sám seba“,
aby bol schopný ponoriť sa do „duše diela“ a čo najobjektívnejšie stvárniť to, čo
do diela vložil jeho tvorca.
Pri tónovej eurytmii sú v umeleckej a priestorovej choreografii stvárnené
hudobné elementy: takt, rytmus, harmónia, melódia, samostatné tóny, intervaly,
akordy, motívy, intenzita.
9