Časopis Umělecké terapie 02 – Listopad 2016
–
Příběh o vlivu hudby na lidské mozek - S týmto podtitulom sa čitateľovi predkladá publikácia
Musicophilia, nedávno zosnulého neurovedca Oliviera Sacksa. Autor titulov v českom vydání
Antropoložka na Marsu, či knihy Muž, který si pletl manželku s kloboukem, podáva čitateľovi na
základe svojej praxe príbehy ľudí, ktorým rôzne mozgové „dysfunkcie“ (a to slovo v úvodzovkách
je dané zámerne),- ono totiž z nášho pohľadu tieto „dys“ poruchy priniesli neskôr konkrétnym
postihnutým osobám väčší a originálnejší rozmer ľudského vnímania -, umožnili také vnímanie a
prežívanie hudby, ktoré nie je bežne dané rozmeru ľudského používania šedej kôry mozgovej.
Akú úlohu tu však hrá hudba? Prihliadnutie sa
bližšie pod pokrievku nielen nadstavených titulkov
znamená, prežiť nevídaný hudobný exkurz, po
ktorom naše doterajšie mýty, či domnienky o vplyve
hudby samotnej, budú určite zborené, otočené,
alebo skrz – naskrz vyvrátené.
Jednotlivé kapitoly formulujú naše emocionálne či
racionálne prenasledovania
chytľavými
myšlienkami,
melódiami a náladami. Sacks
však ide hlbšie a ponúka
unikátny obraz z jeho
vlastnej praxe a z náhľadu
nad dosahmi a dopadmi
hudby.
Část
první:
Pronasledování
hudbou
odkrýva pútavým spôsobom
príbehy ľudí, ktorí po
úrazoch,
či
mozgových
ochoreniach,
prekonali
obrat, tvárou v tvár ku
novému ponímaniu hudby. Z
chirurga, po
zasiahnutí
bleskom sa stáva klavirista,
uznávaná
chemička po
vybratí
časti
mozgu
zasiahnutého tumorom zasa
nadšená
návštevníčka
koncertov s poslucháčka
hudby, oproti minulosti. V
prvej často tvoria jednotlivé
kapitoly: Blesk z čistého nebe: náhle se objevivší
muzikofilie (mapujúca práve vyššie spomenutého
chirurga), ďalej otvára kategóriu v podkapitole:
Zvláštně povědomý pocit hudební záchvaty, Strach z
hudby: muzikogenní epilepsie, Hudba v mysli:
představivost a fantazie, Mozkoví červíčeci:
tvrdošijné a chytlavé melodie a napokon záverečná
podkapitola prvej časti: Hudební halucinace
zaujímavý prierez nielen neuchopiteľného a pre nás
i niekedy všedného či nevídaného, ale informuje o
dôsledkoch pre mozog i pre naše chovanie.
Avšak vďaka pútavosti príbehov v tejto knihe snáď
malá osobná odbočka, z dojmov knihy:
Môžeme sa opýtať kde končí a začína v mozgu
schopnosť cítiť hudbu? Je to
slovami Schopenauera: …
hudba
vyjadruje
len
kvintensenciu života a jeho
procesov,
nikdy
život
samotný. Alebo komplexne
vnímať
s
Nietzscheho
myšlienkou: … Nasloucháme
hudbe skrz svaly… A tým
pádom posúva vplyv, dosah
hudby i jej reciprocitu do
úplne novej roviny.
Vrátiac sa však k publikácii a
to konkrétne: Část druhá:
Rozsah muzikálnosti, je
oproti prvej časti, zameraná
na recepciu poslucháča,
človeka, kde sa rieši otázka
absolútneho sluchu, amúzie
a
disharmónie,
či
zaujímavého javu synestézie.
Sacks
nerozvíja
len
filozofickú
rovinu
rozprávania, ale kladie si
otázky: „Vyžaduje si hudební senzibilita –
muzikálnost- v tom najobecnějším smyslu, také
nějaký zvláštní neurologický potenciál?“ Sacks
zachádza za kontexty, pomenúva a orientuje
čitateľa od všeobecného rámca a definovania
amúzie, nemuzikálnosti a hudobnej „hluchoty“ ku
čitateľovej osobnej hudobnej predstavivosti.
Muzikoterapie Arteterapie Dramaterapie Tanečně-pohybová terapie
34