Po stopách cesty Porta Rusica
Posledný týždeň pred prázdninami, v pondelok a utorok, sa triedy 2.A a 1.A zúčastnili mobility v rámci projektu Erasmus+ s názvom Can you tell me the way to...., ktorý sa realizuje na našej škole už druhý rok. Tentokrát naša cesta viedla do Stakčína, kde sme v dobrej nálade a s úsmevom na tvári obdivovali krásu prírody Národného parku Poloniny.
Cesta bola veľmi namáhavá, ale rovnako aj užitočná. Šli sme cez Bukovské vrchy, až sme sa dostali na vrchol zvaný Ruské sedlo.
Pod našimi nohami sa rozprestierala historická cesta Porta Rusica. Vďaka sprievodkyni sme sa o tejto ceste dozvedeli napríklad to, že mala 16 zákrut a že jej dĺžka je na území Slovenska 4 km. Zvyšné časti tejto cesty vedú cez Poľsko a Ukrajinu. Krásny večer nám spríjemnila hvezdáreň a planetárium. Tam sme mohli v plnej kráse obdivovať hviezdy, ktoré sú tak blízko, ale zároveň ďaleko od nás. Pri tejto príležitosti nás sprevádzali naše milé pani učiteľky spolu so sprievodkyňou Majkou a fotografom Stanom. Rovnako ako my, boli nadšení tou krásou, ktorá nám vyrážala dych. Na druhý deň po raňajkách sme sa vybrali do dedinky Osadné navštíviť kryptu vojakov z prvej svetovej vojny. Krypta mala hĺbku 2 metre a boli v nej uložené lebky a kosti 1025 vojakov, pričom len 64 z nich je známych. Bolo to pre nás veľmi smutné miesto. Po návšteve krypty sme sa autobusom presunuli do prírodnej rezervácie Udava, kde sme sa prechádzkou cez kráľovstvo jedlí dostali až na Bieszcadzku úzkokoľajovku. . Tam sme mali možnosť vidieť vlak , ktorý v minulosti prevážal drevo na výrobu čierneho uhlia. Aj napriek tomu, že táto mobilita bola fyzicky náročnejšia, užili sme si ju a zhodli sa na názore, že nikdy nie je na škodu na pár dní odísť z domu, od všetkej elektroniky a prevetrať si hlavu v lesoch nášho malebného Slovenska. Ďakujeme za to, že sme sa mohli zúčastniť tohto projektu a užiť si posledné dni tohto školského roku.