Humanitárny rozmer Jacquea Fresca
V mojom predošlom článku som opísal osobnú skúsenosť zo stretnutia Jacqua Fresca a miesta , kde žije , t . j . Projekt Venus , a poukázal na niektoré veci , ktoré mne a ďalším návštevníkom prišli najzaujímavejšie . V tomto článku by som sa rád venoval netechnickej stránke koncepcie , pretože , presne ako Nikola Tesla , je Fresco viac ako len inžinier / inovátor .
Jacques Fresco je nadovšetkým humanista , má veľmi rád idealistickú budúcnosť , v ktorej nám zobrazuje veľkolepý svet , ktorý na nás čaká v nasledujúcich rokoch . No jeho prístup je omnoho pragmatickejší a založený na konkrétnych hodnotách , ktoré existujú v súčasnom svete . Musím ale zdôrazniť , že : nejde o stoličkového filozofa / idealistu , ktorý sníva o nádhernom mieste v budúcnosti . Je to pragmatický jedinec , ktorý kreslí a vytvára návrhy tohto úžasného sveta a zakladá ich na princípoch vedy a prírody ( dve veci , ktoré podľa neho , navzájom súvisia ).
Frescova humanitárna ideológia sa názorovo približuje Platónovi a Descartovi , berie si od o- boch to najlepšie a kombinuje to s presvedčeniami svojimi i ostatných , aby si vždy overil , že to , o čo sa snaží , dosahuje najvyššiu možnú vierohodnosť . S odhodlaním a idealizmom Nelsona Mandelu a entuziazmom a charizmou prof . Briana Greena nám všetkým pripomína všetko to , o čom sme už počuli , ale nevenovali sme tomu patričnú pozornosť , keďže sme často zahltení množstvom informácií .
Jacque Fresco neostáva na úrovni myšlienok . Ak tvrdí , žeby sme nemali byť rasisti a že všetci by sme si mali byť rovní v istom smere ( napr . rovnaké možnosti na vzdelanie , rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti , a pod .), tiež vys- vetľuje aj zároveň prečo a to takým spôsobom , ktorý nám pripomína matematický dôkaz . Využíva logiku tým správnym spôsobom , keď vysvetľuje všetko , čomu verí , bez toho , aby sa stratil v odbornej terminológii alebo aby sa zahltil silou techník , ktoré používa ( ako to robí dnes mnoho matematikov , najmä v akademickej oblasti ). Čím ale nechcem tvrdiť , že ostatní filantropi nevykonali veľké činy . Jeho práca je len dovŕšením ich práce , kým jeho podiel na duchu našej doby je poskytnúť pragmatický a jednoduchý základ , aby sme pochopili všetky jeho ušľachtilé myšlienky , ktoré nám podsúva .
Niektorí ľudia by povedali , že je to Leonardo da Vinci moderného veku . Ja však nesúhlasím .
Hoci bol Da Vinci génius , zlyhával však v dosahovaní konečných výsledkov , čo viedlo k tomu , že sa musel usadiť so svojou bričkou , aby sa mohol ďalej živiť ( posledný návrh , ktorý sa ukázal ako chybný , pretože ho to odsúdilo na presťahovanie sa do Škandinávskych krajín a musel zápasiť s tamojším počasím , ktoré jeho organizmu neulahodilo ). Jacques Fresco mi ale skôr pripomína Michelangela , umelca a inžiniera v jednom ( ak sa pozriete zblízka na logistiku projektu Sixtínska kaplnka , zistíte , že urobil viac ako len maľoval , ale že celá kostra a lešenie boli jeho vlastným dizajnom ).
Presne ako veľký renesančný homo universalis vedel , ako si zarábať na život , bez upustenia od svojich ideí . Možnože raz , presne ako tomu je v prípade Michelangela , sa bude naňho spomínať vo veľkom , na jeho odkaz , skrz ktorý nám smrteľníkom predstavil väčšie myšlienky , akoby bol moderný Prométeus .