Organizovan×y' chaos
Spomínam si, že som bol zvedavý, keď som mal 11. Otca som sa
pýtal na všetko možné: Ako funguje kamera? Aké je najväčšie
zviera, ktoré existuje? Koľko je ľudí na celej planéte? Tiež si pamätám na prázdniny, keď sme cestovali dlhú diaľku a môj otec
mal so sebou mapu, v skratke, hádal, ktorá by bola najlepšia cesta. Z času na čas sme zastavili, aby sme určili najlepšiu trasu do
cieľa.
Moja mama poznala strašne veľa kuchárskych receptov. Koláč či
večera, moja mama najlepšie variť vedela :) Dokonca mala aj
starú knihu od mojej babičky s množstvom receptov a keď potrebovala pomoc, spýtala sa kamarátky alebo improvizovala. Naučila variť a piecť aj moju sestru.
Aj keď mal otec na niektoré moje otázky dobré odpovede a zakaždým sme sa dostali do cieľa, kam sme mali namierené, a aj
keď moja mama poznala množstvo receptov a naučila nás ako variť tie najzákladnejšie jedlá, spôsoby, ako k tým veciam pristupovali, sú dnes zastaralé. Nie je to preto, že to tak chcem, ale pretože dnes máme počítače a internet.
E