Sú tam rybníky s korytnačkami a rybami , a dokonca aj aligátor . Ako som sa tak rozhliadal po okolí , zbadal som Roxanne Meadowsovú . Pripravovala veci na prehliadku . Predstavil som sa jej a bola ochotná sa so mnou odfotiť . Potom som bežal späť k Larrymu . Začali sme sa rozprávať na krajnici a usmerňovali sme autá , kam majú zaparkovať . Mali sme veľmi plodný rozhovor , kým sme čakali na ostatných . Ako ľudia pribúdali , čoraz viac a viac z nich sa pridalo do rozhovoru . Larry bol vzdelaný , milý a realista . Cítil som sa v jeho prítomnosti naozaj dobre . Bolo na čase začať rozhovor , ktorým mal Jacque prelomiť ľady . Všetci sme sa usadili v krásnej konferenčnej sále s ohromnými obrazmi a podobizňami budov a mestských štruktúr visiacich na stenách , ktoré Jacque nakreslil . Ponúkli nás koláčikmi , ovocím , džúsmi a vodou .
Môj otec sa nenechal dvakrát núkať a ponúkol sa . Jacque povedal , že sa pokúsi byť obozretný v artikulácii a myšlienkach . Bolo takmer neuveriteľné , že mal 97 . Videl som ho rozprávať pri množstve príležitostí , ale vidieť ho a počuť osobne bolo proste ohromné - ako z iného sveta . Po úvodnej rozprave bolo na čase sa prejsť po okolí a pozrieť si všetky tie skvosty a ohromujúce budovy . Prvou z nich bol hosťovský dom . Bol veľmi útulný , priestranný a navrhnutý tak , aby odolal všetkým možným prírodným katastrofám . Roxanne nám vysvetlila , ako sú navrhnuté tieto budovy a do akej miery sa sama na nich podieľala . Bola vynikajúcim , precíznym a efektívnym komunikátorom . V ďalšej budove sa nachádzala kopa modelov lietajúcich strojov , modely samozdvíhajúcich sa budov , model mestskej infraštruktúry , modely vesmírnych staníc , dopravné prostriedky a mnohé ďalšie ubytovacie zariadenia , ktoré Jacque navrhol .
Je dych berúce a veľkolepé pozerať sa na toľko vecí a pomyslieť si , že je to možné . Dal by som asi čokoľvek za to , aby som si mohol zalietať v jednom z lietajúcich prístrojov , ktoré navrhol Jacque . Potom sme sa premiestnili do budovy s nápisom na dverách „ budúcnosť vďaka dizajnu “.
V tomto bode prehliadky som sa cítil , ako keby som prežil mimotelový zážitok , keď som doslova nasával očami všetky tie nepochopiteľne nádherné veci , na ktorých Jacque pracoval a nedokázal som si predstaviť , že toho ešte môže byť viac . Ale len čo som vkročil dovnútra , bolo nad slnko jasné , že sme zatiaľ ešte nič nevideli . Nachádzali sa tam modely miest plávajúcich na morskej hladine , viaceré návrhy mostov , výrobné stroje , ktoré produkovali živé jednotky , návrhy lodí , helikoptér , model superpočítača a ešte mnoho , mnoho ďalších návrhov .
Bol som taký povznesený , že som sa cítil ako pod vplyvom drog . Bolo to niečo ako nebo pre geekov . Začali sme kráčať smerom k domu , kde bývali Jacque s Roxanne . Aká prenádherná budova . Niečo podobné som videl už mnohokrát vo filme , v dokumentoch a na prednáškach . Ale vkročiť do tejto budovy a vidieť gauč , na ktorom predo mnou sedelo už toľko ľudí a konečne prišiel rad aj na mňa . To bolo na nezaplatenie . Musel som vidieť jeho pracovňu , kde navrhol a koncipoval množstvo neporovnateľných a úžasných myšlienok pre spoločenský dizajn . Prelistoval som jeho knižnicu a pofotil som si ju , aby som si tieto knihy vyhľadal , keď sa vrátim domov . Keď skončila myseľ-ohromujúca prehliadka , nadišiel čas si sadnúť so Jacquom a mali sme priestor na otvorenú diskusiu otázok-a-odpovedí . Tešil som sa na túto chvíľu odkedy som sa rozhodol sem prísť . Mal som kopu otázok , ktoré som si už predtým premyslel , ale jedna z nich bola pre mňa obzvlášť dôležitá . Chcel som vedieť , ako sa priblížiť k niekomu , kto prejavoval nepretržitú poznávaciu disonanciu – v skratke , kto odmietal tieto revolučné myšlienky . Keď sme sa vrátili do konferenčnej sály , sadol som si na gauč vedľa Jacqua . Počkal som , kým sa začnú ostatní pýtať prví . Keď už otázok nebolo , začal som mu klásť svoje otázky .