šení. Môj otec, ktorý sa tiež začal zaujímať o Projekt Venus, sa ma spýtal, či by mohol ísť tiež.
Samozrejme, že som súhlasil a naplánovali sme
cestu spoločne. Ako sa dátum odchodu blížil,
môj otec a ja sme viedli hlboké rozhovory o základných myšlienkach a smerovaní Projektu Venus. Zblížilo nás to a prehĺbil sa aj náš vzájomný
vzťah, čo si budem vážiť do konca života.
ho muža sedieť na stoličke opaľovať sa na slnku.
Bol to Jacque Fresco!
Bolo to ako v sne, vidieť ho tam sedieť. Mal som
pocit, ako by som ho už poznal, ale on zjavne
netušil, kto som alebo do akej miery ovplyvnil
môj život.
V momente, bez váhania, som vystúpil z auta,
podišiel k nemu a povedal: „Je mi cťou vás spoznať pane. Zmenili ste mi celý život. Chcem vám
poďakovať za všetko, čo ste spravili.“ Vystrel
som ruku, aby sme si potriasli rukami. Usmial sa
na mňa, postavil sa zo stoličky, potriasol mi rukou a povedal: „Ďakujem, že ste prišli. O chvíľu
začneme. Cíťte sa tu ako doma.“ Ja som len rozhliadal a spýtal sa ho, či by sa so mnou neodfotil. Jacque súhlasil. Hneď na to sa zjavil môj
otec, podal som mu foťák a odfotil nás . Túto
fotku budem strážiť ako oko v hlave do konca
svojho života.
28. mája sme nastúpili na lietadlo, smer Florida.
Po pár dňoch zábavy nastal čas zamieriť do Venus. V to ráno som bol trochu prehnane vzrušený, viete si to určite predstaviť. Prišli sme tam
cca dve hodiny pred prehliadkou. Len čo sme
tam dorazili, otec ma chcel odfotiť pri bránach
do sídla Projektu Venus. Keď ma odfotil, zahliadol som niekoho prichádzať. Nejaký muž mieril
ku nám a predstavil sa nám. Povedal, že sa volá
Larry a že tam už býva približne 4 roky. Bol veľmi
priateľský a prívetivý. Pozval nás, aby sme vošli
skôr a počkali tam, kým nezačne prehliadka. Hlinená cesta, po ktorej sme prišli, sa stáčala vpravo za roh. Len čo som zabočil, zbadal som staré-
Keď nás odfotil a obzrel som sa späť, všimol som
si, že som nechal dvere od auta otvorené. Nestihol som si ani uvedomiť, že som nezatvoril
dvere, keď som vystupoval. Jacque šiel dnu, aby
už nebol na slnku. Cítil som sa ako vo sne, rozhliadol som sa po prekrásnej aréne. Budovy boli
fascinujúce a navrhnuté účelovo. Celé územie
sa hemžilo životom. Nachádzali sa tam nádherné stromy a rastliny, vrátane paliem.