Biozub z kmeňových buniek obnovia celý zub, náhrada
za umelé zuby
Nahradenie chýbajúceho zubu novým, bioinžniermi vyrobeným zubom z kmeňových buniek
získaných z buniek ďasna je metóda budúcnosti, ktorá by mohla nahradiť v súčasnosti používané implantáty, ale dnes ešte nie je všetko pripravené.
Nový výskum publikovaný v Journal of Dental Research (v preklade „Denník zubného výskumu“) a vedený profesorom Paulom Sharpeom, expertom v kraniofaciálnom1 vývoji a v biológii kmeňových buniek, na King’s College London’s Dental Institue (v preklade „Zubný
inštitút na kráľovskej akadémii v Londýne“) popisuje dôležitý krok smerom k vývoju tejto
metódy pomocou získania zdrojov z požadovaných buniek pacientovho ďasna.
Výskum na produkciu bioinžniersky vypestovaných zubov, takzvaných biozubov, sa
zameriava na vypestovanie nových a prírodných zubov zavedením kmeňovej technológie,
ktorá generuje nedospelé zuby (zuby primordia, t.j. prvotné zuby), ktoré napodobňujú tie
v embryu. Tieto môžu byť transplantované ako malé pilulky do sánky dospelého, aby sa
z nich vyvinul funkčný zub, ak bude vystavený správnym okolnostiam, programovaniu
a zostaveniu – čo je zo všetkého najnáročnejšie zvládnuť a nie to ešte otestovať – tvrdia
výskumníci.
Úžasné je to, že napriek veľmi odlišným podmienkam, prvotné zuby embrya sa za bežnýc
okolností vyvinuli aj v ústach dospelého jedinca. Bunky zubu primordia vedia ľahko vyformomovať nedospelý zub, len čo sa rozložia na jednoduché bunečné zložky a následnej rekombinácie, ale doteraz dostupné zdroje týchto buniek sú nepoužiteľné vo všeobecnej terapii.
Je však potrebné nájsť zdroj epiteliálnych2 a mezenchymálnych3 [kmeňových] buniek u dospelého jedinca, ktoré by sme získali v dostatočnom množstve, aby sme mohli vyrobiť biozub
- živú alternatívu k zubným implantátom,“ hovorí Sharpe.
Táto ná ročná úloha bola vyriešená výskumníkmi, ktorí úspešne izolovali ďasnové tkanivo
dospelého človeka od pacienta na King’s College London’s Dental Institue a použili to, aby
získali epiteliálne kmeňové bunky a aby vypestovali z nich viac v laboratóriu. Tieto kmeňové
bunky dospelého jedinca by následne boli skombinované s kmeňovými bunkami embryí
myší a tak vytvorili zub – tzv. mezenchymálne bunky, ktoré nie sú ešte dostupné ako kmeňové bunky dospelého človeka. Výskumníci boli schopní vypestovať hybridné ľudsko/myšie
zuby obsahujúce zubovinu a sklovinu ako aj živé korene transplantovaním tejto kombinácie buniek do myší.
„Epiteliálne bunky získané z ďasnového tkaniva dospelého človeka sú schopné reakcie na
zub vyvolávajúci signály z embryonálneho mezenchýmu zubu vhodným spôsobom poskytujúc podporu zubnej korunke a formovaniu koreňa a umožnia vznik príslušných diferencovaných typov buniek po kultúre in vitro,“ vysvetľuje Sharpe.
1
Cranium – lat. lebka, facius – lat. tvár, kraniofaciálny – súvisiaci s lebkou tváre
epitel - tkanivo zložené z niekoľkých vrstiev buniek ležiacich tesne vedľa seba, s nepatrným množstvom
medzibunkovej hmoty, výstelka; zdroj www.slovniky.korpus.sk, SCS (akademický), z r. 2005
3 mezenchým - embryonálne spojovacie tkanivo; zdroj: www.slovniky.korpus.sk, SCS (akademický), z r. 2005
2