A na strane druhej aj Rómovia
si musia uvedomiť svoj podiel
viny za vzniknutú napätú
situáciu v spoločnosti, prestať sa
donekonečna len ľutovať
a vyčkávať na iniciatívu a pomoc
zvonku. Začať bojovať so svojou
citlivosťou i svojimi predsudkami.
Urobiť to, čo môžu urobiť. Využiť
šance, ktoré sa im ponúkajú.
Cirkev, ktorá vychádza
Solidarita s
chudobnými
to nie je len
obdarovanie
obnoseným šatstvom,
vyprázdnením si
svojich šatníkov pred
sezónou. V prvom rade
je to zdieľanie ideálov,
postojov, odovzdávanie
morálnych hodnôt. Vedieť
deliť sa o svoju nádej, o radosť
zo života so Zmŕtvychvstalým
a vedieť duchovné hodnoty
stelesňovať vo zveľaďovaní
hmotného sveta. A tu ako kresťania
dlhodobo zlyhávame, ako zlyhali aj
celé generácie našich predkov.
Meňme svoje srdcia
Rómovia majú v sebe potenciál,
ktorý Cirkev ešte neobjavila
a nevyužila. Rómska populácia je
mladá, má zmysel pre rodinu, nebojí
sa prijímať dar života a odovzdávať
ho ďalej. V dnešnom nedeľnom
evanjeliu sme počuli, ako boli oči
emauzských učeníkov zastreté, aby
nepoznali Ježiša. Ježiš im vyčíta, že
sú nechápaví a ťarbaví srdcom. Ale
vieme, že pri lámaní chleba sa im
otvorili oči a spoznali ho.
Meňme svoje srdcia. Pristupujme
často k eucharistickému stolu, aby
sme neboli nechápaví a ťarbaví.
Aby sme videli Ježiša v našich
blížnych, ktorí sú v núdzi. Buďme
milosrdní – milí srdcom voči
svojim bratom a sestrám. Lebo
len tak sa nám podarí kultivovať
a zmenšovať napätie na našom
krásnom Slovensku, aby bolo
ľudskejšie, aby sa tu všetkým
lepšie žilo. Nech nám všetkým
v tom náš dobrý a milosrdný Boh
pomáha, na príhovor Božieho muža
Zefirína Jimenéza Mallu.
Peter Bešenyei
saleziánsky kňaz
Kázeň odznela 30.4.2017
v Bardejove na Poštárke počas
sv. omše vysielanej do TV LUX,
redakčne krátené
Cirkev tvoríme všetci pokrstení.
Sme údmi Kristovho tela. My kňazi
máme určitú silu slova, posolstva,
svedectva, dar proroctva, ktoré
odovzdávame druhým. My v
prvom rade musíme stáť na strane
slabých, bezbranných, vdov, sirôt
či cudzincov. Ježiš Kristus nebol
rasista, ale niektorí z nás, tak
nevedome či podvedome prilievame
do ohňa, ktorý sa nebude dať v
budúcnosti ľahko uhasiť. Preto náš
postoj musí byť nekompromisný.
My musíme byť prví, ktorí pôjdu
na perifériu svojej farnosti,
otvoria svoje srdcia i kostoly pre
ľudí z periférie. Potom nás môžu
nasledovať aj starostovia, primátori,
učitelia či lekári.
Problémom dnešného Slovenska
nie sú prisťahovalci, ale naši rómski
bratia a sestry z periférie. Sú medzi
nami už šesť storočí a my sme ich
nedokázali účinne evanjelizovať.
Stále sú na perifériách našich
farností, ale bohužiaľ často aj nášho
kňazského srdca. Aj ja sám často
bojujem s nechuťou, pohodlnosťou,
aby som sa neuzavrel do svojej izby,
do svojho vnútra kvôli osobnému
pohodliu. Musíme vstať a ísť medzi
ľudí. Lebo naša láska nemôže byť
len teoretická, len verbálna. Pápež
František zdôrazňuje, že Cirkev má
byť „chiesa in uscita“ – Cirkev, ktorá
vychádza.
Nikto nemôže hovoriť, že
miluje Boha bez toho, aby zároveň
nemiloval svojho blížneho.
Naša láska nemôže byť farebná,
nemôže byť postavená na
solventnosti, nemôže mať limity.
Začnime odstraňovať hmotnú
biedu, ale potom pokračujme v
odstraňovaní chudoby duchovnej,
chudoby kultúrnej, chudoby
vzťahov. Začnime podelením
sa s chudobnými o materiálne a
duchovné dobrá, ktoré sme prijali.
R óm ska S am ár i a 23