Ak je Božie kráľovstvo vo mne ,
rozhovor
Už osem rokov prichádza do rómskych osád z Bostonu v USA laická misionárka , aby sa s nimi delila o svedectvo svojho života a prinášala im evanjelium Ježiša Krista . Čo je však obdivuhodné je to , že to pani Gloria Gray robí vo veku 83 rokov . O tom , aké boli jej životné cesty , ktoré ju spojili so Slovenskom nám prerozprávala v nasledujúcom rozhovore .
V jednom z tvojich svedectiev si rozprávala , že si vyrastala v chudobných podmienkach , ktoré ti pripomínajú prostredie rómskych osád . Povedz nám niečo o svojom detstve ?
Narodila som sa v Britskej Guyane v južnej Amerike . Pochádzam z troch detí – mám ešte brata a sestru . Môj otec bol alkoholik , a tak sa moja matka musela veľa snažiť , aby zabezpečila našu rodinu . Piekla chleby a koláče a ja som chodila ich predávať . Mali sme ovce a sliepky , ktoré sme chovali . Matka bola taká šikovná , že dokázala zabezpečiť prostriedky , aby moja staršia sestra išla študovať na internátnu školu v Kanade .
Briti sa usilovali o to , aby v krajine boli dobré školy , pričom v tom čase nikto nedostával sociálne dávky . V Guyane veľa ľudí má nejaké gazdovstvo , alebo sa živí rybolovom . Sú tam aj učitelia , právnici , lekári , ktorí študovali vo Veľkej Británii alebo v Kanade a potom sa vrátili , aby slúžili svojej krajine . Tento systém vplýval na to , že ľudia chceli študovať a pracovať a bolo ťažké nájsť niekoho žobrať . Každý mal nejakú prácu . Ak niekto nemal prácu , tak ho rodičia povzbudzovali , aby pracoval , lebo inak nemal žiaden príjem .
Takže si mala motiváciu zmeniť svoj život ? Kde si sa posunula ďalej ?
Ja som nešla neštudovať na internátnu školu , lebo matka nemala taký príjem , aby som mohla ísť aj ja . Do Kanady som sa dostala kvôli práci , keď som mala 23 rokov . Začala som pracovať na univerzite v Toronte ako knihovníčka a aby som si doplnila vzdelanie , študovala som vo večernej škole .
Aký bol v tom čase tvoj duchovný život ?
V Guyane som praktizovala svoju vieru , ale keď som sa presťahovala do Kanady , tak som si povedala , že vieru nepotrebujem . V Guyane ma držalo prostredie rodičov a priateľov . Chodila som na omše a modlila sa ruženec , ale nemalo to na mňa duchovný vplyv . Tvárila som sa , že v niečo verím . Tým , že som začala pracovať na univerzite , našla som si veľa priateľov , ktorí boli ovplyvnení marxizmom . Naša skupina sa volala Torontský výbor na oslobodenie portugalských afrických kolónií . Posielali sme listy rôznym radikálnym profesorom , pastorom a sudcom , aby sme vytvorili hnutie proti vykorisťovaniu ľudí v afrických krajinách . V tomto prostredí som stretla aj môjho terajšieho manžela , ktorý bol kresťan a mladý pastor jednej z vetiev anglikánskej cirkvi . On nebol tak radikalizovaný komunistickými ideami ako ja , ale bol ovplyvnený vtedajším hnutím okolo Martina Luthera Kinga . Bol radikálny v otázke segregácie černochov . Bojoval proti tomu javu , ktorý bol výrazný vo vtedajšej americkej spoločnosti .
Ako je možné , že sa dali dokopy kresťan , ktorý bojoval proti segregácii a vtedy zapálená komunistka ? Ako fungoval váš život ?
Vydávala som sa vo veku 28 rokov . Máme dvoch synov . Jeden je
18 Rómska Samária