máša a medveď
Bol mrazivý zimný deň. Máša na prechádzke lesom išla okolo Medveďovho brlohu. Rozhodla sa, že sa u neho zastaví na čaj. Slušne zazvonila, no nikto neotváral. Studený vánok pootvoril dvere. Máša nazrela dnu. Všade bola tma. „Haló!“ zakričala Máša. Počula len Medveďovo odfukovanie.
Spokojne vošla dnu. Medveď sladko spal. Máša sa rozhodla, že kým sa zobudí, uvarí mu čaj. Zapálila pár sviečok, aby lepšie videla, vonku sa totiž stmievalo. Zapálila zápalku a na sporáku otočila gombíkom. Zápalku mala ešte len nad horákom a ten sa už zapálil. Máša sa začudovala a premýšľala nad tým, ako je to možné. Bežala do Medveďovej knižnice a hľadala knihu, kde by niečo o tom našla. Zistila, že z horáka sa pri otočení gombíku vypúšťa plyn, ktorý sa veľmi ľahko zapáli. Máša si to zapísala, aby to neskôr mohla povedať Medveďovi. Vrátila sa k vareniu čaju. Do kanvice dala vodu a položila ju na horák. Voda čoskoro zovrela a ona zaliala do hrnčeka dva ovocné čaje. Jeden pre ňu a druhý pre Medveďa.
Zrazu Máša zacítila pach. Všimla si, ako horí papier, na ktorom bola položená jedna zo sviečok. Máša sa to snažila uhasiť fúkaním do ohňa. No tým sa oheň ešte viac rozšíril. Utekala preto do komory, kde našla fľašu s nejakou tekutinou. Vyliala ju na oheň. Oheň ale vzbĺkol ešte viac, pretože to bola fľaša s benzínom, ktorú mal Medveď v zásobe. Máša začala kričať a Medveď sa zobudil. Rýchlo prišiel do kuchyne, zobral utierku a hodil ju na oheň. Ten sa uhasil. „Máša, keď niečo začne horieť, najskôr musíš zabrániť prístupu kyslíka, napríklad tým, že ho zakryješ utierkou!“ vysvetlil Máši Medveď. Máša sa Medveďovi ospravedlnila a poučila sa z toho, čo jej Medveď povedal. Spolu si vypili čaj a Medveď ocenil Mášinu snahu.
6