vydavateľstvu Archaia, ktorý
ich zaujal natoľ ko, že so
mnou uzavreli zmluvu.
Čo sa týka neúspechov, tak
som mal celkom šťastie. Od
vydania prvého komiksu sa
mi nestali žiadne nepríjem-
né zážitky. Dovolím si ale
priznať, že väčšina mojich
neúspechov pochádza z čias
pred Myšou Hliadkou. Sú to
nápady, príbehy a postavy,
ktoré sa nikdy nedostali za
hranicu konceptu. Nedos-
tali sa ďalej nie preto, že by
neboli dostatočne dobré, ale
že som bol málo motivovaný
ich dokončiť.
Takže dostávame sa k tvojmu
komiksu Myšia Hliadka. Keď
si na nej robil, bol si autor
príbehu aj ilustrátor. Ktorá
z týchto dvoch rolí bola pre
teba ťažšia?
Obidve sú ťažké pre rôzne
dôvody. Kreslenie vyžaduje
viac času a je to činnosť,
ktorá má veľmi zložitý pro-
ces, takže celkovo by som
povedal, že je to tá ťažšia
časť. Zas na druhej strane
písanie mi nepríde také
prirodzené… aspoň teda nie
pekné písanie. Hľadanie as-
pektov zlého písania je pre
mňa ťažšie ako hľadanie
chýb v mojich kresbách.
Máš svojho obľúbeného ilus-
trátora? Komiksy? Spomenul
by si nám možno aj celú
sériu?
Milujem prácu Edmunda Du-
laca (bol študentom Arthura
Rackhama), E. H. Shepard,
Tony DiTerlizzi, Cory Godbey,
Jeremy Bastian, Gabriel Ro-
driguez, Mike Mignola, Rick
Geary… najviac vzhliadam k
práci týchto ľudí.
Prečo svet zvierat a prečo
myši?
Veľmi ma baví rozprávať
príbehy o zvieratách. Wind
in the Willows je môj
najobľúbenejší a ako dieťa
som zbožňoval Disneyho
Robina Hooda. Chcel som
rozprávať príbehy o zviera-
tách, ktoré by boli rovnako
epické ako moje Dungeons &
57