odhad nášho mozgu o tom,
čo tam vonku je. Naše vní-
manie sveta nesmeruje iba
zvonka dnu, ale aj zvnútra
von. Pokus s gumenou ru-
kou hlási, že to isté platí i
pri rozhodovaní, čo je a čo
nie je súčasťou nášho tela.
Celé naše vedomie je teda
kontrolovanou halucináciou,
ktorá sa vyvíjala milióny ro-
kov vďaka evolúcii tak, aby
sme dokázali prežiť vo svete
plnom príležitostí i nebez-
pečenstiev. Mozog sa „do-
odhadoval“ až k životu. Čo
z toho plynie do praxe? Tak
isto, ako sa môžeme zmýliť
vo vnímaní sveta, môžeme
sa zmýliť vo vnímaní seba
samých, ak sa tento mecha-
nizmus niečím naruší. Poro-
zumenie toho, čo a ako ho
narušilo, môže viesť k lep-
šiemu pochopeniu a liečbe
depresie či schizofrénie. A
možno jedného dňa vytvorí-
me technológiu, ktorá si uve-
domí seba i okolie. Čo je tým
impulzom, ktorý telu vnukne
vedomie, je ale stále tajom-
stvom. Jedno je však isté – s
rastúcim porozumením ešte
väčšmi rastie aj čudovanie sa
a úžas.
Článok by
Danielle
145