137
Sigmund Freud sa narodil 6 . mája 1856 v meste Příbor vo vtedajšej Rakúsko-Uhorskej monarchii a zomrel 23 . septembra 1939 v Londýne v Spojenom kráľovstve . Bol rakúsky lekár , psychológ a psychiater , univerzitný profesor neuropatológie vo Viedni a zakladateľ psychoanalýzy .
Vekový rozdiel medzi jeho otcom a matkou bol 20 rokov . V roku 1860 rodina odchádza do Viedne , hlavného mesta Rakúsko-Uhorska . So svojimi židovskými koreňmi sa pričleňujú k mnohopočetnej komunite židov koncentrovanej v Leopoldstadte .
Po príchode rodiny do Viedne navštevoval miestnu základnú školu . V roku 1866 navštevoval gymnázium v Leopoldstadte , ktoré ako nadaný študent v roku 1873 úspešne dokončil . Ako sedemnásťročného ho prijali na Viedenskú univerzitu . V odbore všeobecné lekárstvo úspešne spromoval v roku 1881 . Nasledujúci rok sa spoznáva s Marthou Bernaysovou . Pochádzala z bohatej rodiny . Ako mladý vedec pracoval v laboratóriu , kde nedosahoval vysoký zárobok . Tak im obom nebolo dopriate sa zosobášiť . Vzali sa až v roku 1887 . Z ich spoločného manželstva vzišlo šesť detí .
„ Traduje sa , že Freud sa so svojou manželkou pohádal jediný raz – pri zaváraní húb .
Jeden z nich tvrdil , že majú ísť do fľašky spolu s nožičkou , druhý , že bez .“ Takúto príhodu vyťahuje Jiří Adamec pri snahe ilustrovať , akým človekom tento viedenský neurológ a psychológ židovského pôvodu vlastne bol . Rovnako sa hovorí , že svojej žene , na manželstvo s ktorou čakal niekoľko rokov , bol celoživotne verný .
Experti sa zhodujú , že Freud bol láskavý , spravodlivý , humanisticky založený muž , ktorý nepestoval voči ľuďom žiadnu povýšenosť . „ Bol veľmi vzácnou a v istom zmysle aj nešťastnou osobnosťou – v tom , že dlhodobo narážal na kritiku a odmietanie . To , že dokázal vydržať na svojej pozícii , svedčí o tom , že musel byť veľmi vytrvalý a presvedčený o význame toho , čo hľadal ,“ tvrdí Michael Šebek , psychológ a psychoanalytik .
Čo ho vlastne ako vedca na našej sexualite toľko priťahovalo ? Prečo veril , že v nej nájde nejaký zásadný kľúč k duši človeka ? Vycítil , že pokiaľ jeho súčasníci sexualitu natoľko urputne ukrývajú , svedčí to o jej obrovskom význame . „ Freud chápal svoj odvážny ponor do matérie , ktorá iným páchla , ako odvážnu výpravu do hlbín , ktorá skrýva kus pravdy o človeku , bez ktorej všetky výpovede , dívajúce sa len na svetlý a lesklý povrch života , sa môžu stať nebezpečnou frázou ,“ píše o ňom kňaz a teológ Tomáš
137