to SABOTÁŽ NA OKRAJI
VESMÍRU .
Prečo ale hovorím o tejto
postapo knihe, keď ich už na
svete vyšlo viac než treba?
Nie, nebude to tým, že je
slovenská. Skôr je dôka-
zom, že podoba budúcnosti
dokáže ešte stále prekvapiť.
A verte či nie, tá Richardova
Brenkušova ponúka veľmi
originálne alternatívy, opi-
erajúce sa zľahka i o cyber-
punkové motívy.
Viac o knihe (a nielen o nej)
vám už prezradí sám autor:
Ahoj Richard,mohol by si
nám v skratke predstaviť
svoju zdĺhavú cestu
k Sabotáži?
V detstve som hrával kul-
tovú RPG Fallout, najmä
druhý diel zanechal dojem.
Neskôr som sa stretol s
rôznymi postapokalyptický-
mi fikciami, ale nie všetky mi
prišli uveriteľné. Začal som
premýšľať, ako by muselo
vyzerať miesto, kde by sa dal
prežiť koniec sveta. Jadrová
hrozba je stále aktuálna,
aj keď to asi nie je vec, s
ktorou by sa človek každé
ráno zobúdzal. Prostredie
Sabotáže... – podzemné
mesto Hlboko – som teda
vytvoril tak, aby sa v ňom
dalo prežiť nielen samotnú
jadrovú vojnu, ale aj roky po
nej. Všetok priemysel, všetka
ľudská činnosť v Hlboku
sa sústreďuje na prežitie.
Príbeh knihy sa začína
dvadsať rokov po Poslednej
vojne, keď na vstupný portál
jadrového bunkra zabúcha
zmutovaný netvor, ktorý
vraj vyrobil stroj, pomocou
ktorého sľubuje zachrániť
svet.
S akými reakciami na
tvoju knihu sa stretávaš
najčastejšie?
Zdá sa, že kombinácia hard
sci-fi, hororu a cynického
humoru funguje. Čitateľom
sa páči prostredie aj motivá-
cie postáv v zmysle: áno,
takto by to vyzeralo, takto
by to prebehlo. Niekto ro-
zozná, že samotný príbeh
v úvode (bunker, 20 rokov
po, prasopotkany, mutant)
pôsobí ako homage, alebo
odkaz na spomínaný Fall-
out, no s príchodom mutanta
sa všetko zmení... Čitatelia
si pochvaľujú originalitu.
Najčastejšie reakcie sú
ohľadom záveru. Ľudia ho
chápu rôzne.
Si pražský Slovák – čo ťa
priviedlo do Čiech?
Samé P: práca, priateľ ka,
pivo a isto by sa ešte niečo
našlo. V Prahe sa žije po-
hodlne, je to tak trochu štát
v štáte. Som tu spokojný.
83