[ Básnik a kyvadlo ]
Tisíce slov v sebe nosí Pomaly sa životom predierajúc putuje nevedno kam ...
Starý muž z krajiny zázrakov , kde zázraky prestali existovať Prechádza sa po pláži počas búrky a načúva vlnám rozbúreného mora
Už ani spev sirén ho nezvábi ani vôňa mora mu nie je dosť Už ani slávik v klietke nezaspieva mu pre radosť
Jediné čo zostalo mu sú jeho verše a láska blízkych .. Verše popretkávané snami , túžbami a pavučinou starých lží , ktoré postupne zmyl čas
Keď tu zrazu sa hladina vzbúri a hrozivá vlna sa dvíha Zaplaví pobrežie a básnik odpláva spolu s vlnou
Jediné , čo po ňom zostalo je list papiera , brko a kyvadlo , ktoré nosil so sebou
Na liste papiera Jediný verš je napísaný : “ Toto je moje requiem ”
Odišiel ... Zomrel sám , no milovaný Milovaný jeho veršami a lyrickými hrdinami
Básnik vytiahne svoj verný zošítok , sadá si k moru a píše ... Slovo za slovom Frázu za frázou Slohu za slohou
Píše a čas mu prestáva dávať zmysel Sedí naďalej pokojne Lebo vie , prečo prišiel A tak stále ďalej dáva slová na papier
Hromy silnejú , bleskov pribúda Hladina mora búri sa stále viac No on neuteká , nevstáva
Čaká ...
Čaká nevedno prečo , nevedno na čo Vie to zatiaľ on sám ... Cíti ... Cíti že to prichádza ... Už len chvíľa
54