132
Zuzana Kollárová, Marta Bednárová
právnických osôb a archívy fyzických osôb. Štátne archívy naďalej spravujú
vyššie uvedené osobné a rodinné fondy.
V 90. rokoch narástla potreba urýchlene preberať do archívov písomností
zaniknutých inštitúcii, štátnych podnikov, spoločenských organizácii, ktorých
vyraďovanie prebiehalo v časovej tiesni a často neodborne. To zapríčinilo prírastky písomností bez formálnej či obsahovej hodnoty4. Kapacita archívov sa
naplnila a nebolo možné zabezpečiť kompletizáciu ďalších archívnych fondov. Bolo nutné prenajímať nie vždy archívnym podmienkach vyhovujúce
priestory. Na rôznych fórach sa začala diskusia, ako a akým spôsobom zamedziť prírastkom nearchívnej povahy, ako dosiahnuť, aby sa do archívu dostali
len dokumenty archívnej hodnoty. Okolo roku 1993 sa v archívnej verejnosti
ozvali hlasy uvažujúce o potrebe akéhosi medziarchívu, ktorý bude zabezpečovať medzičlánok, v ktorom sa uložia dokumenty pokiaľ im neuplynú lehoty uloženia a to v prípade, že pôvodca ukončil svoju činnosť, zo zákona, likvidáciou, konkurzom, bankrotom5.
Po službe ukladať dokumenty nearchívnej povahy nastal dopyt a trh reagoval ponukou. Svoju činnosť v tejto oblasti postupne začali ponúkať už
v roku 1991 spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré vznikali najprv, ako
uložiská pre jeden zaniknutý podnik, no postupne si získavali svoju klientelu
na základe ponúkaných služieb. Podobne to postupovalo aj v prípade fyzických osôb, kde na živnostenskom úrade bolo možné ohlásiť živnosť na správu registratúry6.
Výrazný pokrok v riešení problému so zabezpečením odbornej správy
registratúrnych záznamov nearchívnej povahy nastal prijatím zákona SNR
č. 395/2002 Z. z., v ktorom sa v §23 hovorí o správe registratúry inou osobou.
Odsek 1) vymedzuje, že pôvodca registratúry môže zveriť inej osobe správu registratúrnych záznamov, ktoré už nepotrebuje a ktorým ešte neuplynula lehota uloženia. V odseku 2) je určené, že správu registratúry iného pôvodcu registratúry môže vykonávať len osoba, ktorá má úplné stredné vzdelanie
a najmenej tri roky praxe v odbore. Odsek 3) stanovuje, že povinnosti pôvodcu registratúry, ktorému sú záznamy spravované ostávajú zachované a správca je plne zodpovedný v rámci poskytovania svojej služby.
Každý subjekt, ktorý sa venuje správe registratúry sa musí riadiť nasledovnými zákonnými normami: Zákonom č. 395/2002 o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov – úplné znenie, Vyhláškou Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. 628/2002 Zb. z. o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súčasnosti sa pripravuje nový zákon
o archívoch a registratúrach.
4 SLOBODA,
5 Tamtéž.
Elo. Archívy a skartácia. In Fórum archivárov, 1993, roč. IV., č. 4-5, s. 15.
6 www.nikol.sk.