Nikdy sa nevzdávaj
Život má len dve pravidlá.
Po prvé – nikdy sa nevzdávaj.
Po druhé – nezabudni na pravidlo číslo jeden.
Prečo má život iba tieto dve pravidlá? Prečo sa nemáme v živote vzdávať? Tieto
otázky si kladiem každý deň.
Ak by sa mali vzdať deti svojho sna, ako by sa cítili? Ich sen je, aby sa vyliečili
z ťažkej choroby. Ako sa cítia, keď z nemocničného okna pozorujú zdravé deti, čo sa
hrajú na pieskovisku? Ich prvá myšlienka je: Prečo ja?
Prečo nie som zdravá? Prečo ony nie sú na mojom mieste? Tiež chcem zažiť prvú
lásku, prvý bozk, prvé rande, rozchod, ples, stužkovú, maturitu, ísť na vysokú
a založiť si rodinu. A čo z toho skutočne zažijú?
Ak ich telo príjme darované orgány alebo liečbu, tak aspoň polovicu z týchto vecí
môžu zažiť. Čo ak ich organizmus
nebude reagovať na liečbu pozitívne?
Tak zažijú lásku svojej rodiny, ktorá
bude
neustále
pri
nich
stáť
a podporovať ich.
Čo nakoniec spravia tieto deti za
nemocničnými oknami? Poutierajú si
zatúlané slzičky a poprosia Boha, aby
touto krutou chorobou už nemuselo
trpieť žiadne dieťa.
Dieťa sa nikdy nesmie vzdať svojho
sna! Musí bojovať za to, o čom sníva,
pretože sny sa niekedy stávajú
realitou.
„Skúšaj znovu, padaj znovu, skúšaj lepšie. Vstaň
a bojuj. Stratené je len to, čo sami vzdáme!“
Sára F., III. ZB
4