V pondelok 25.5. sme sa vybrali na
túru, ktorej cieľom bol Sninský kameň. Stretli
sme sa na parkovisku pred GPH a odtiaľ sme
cestovali autobusom až na Morské oko.
A išlo sa. Síce, nie všetci mali ideálnu obuv,
ktorá sa na túru hodí, ale ani to im
neprekážalo v ceste za jasným cieľom. Dala
som sa na to aj ja, keďže túru na Sninský
kameň
absolvujem
každoročne,
pretože sa mi to páči a vôbec mi
neprekáža, že tú trasu mám už
zmapovanú.
Oproti predchádzajúcim dňom nám
počasie vyšlo...i keď v lese bolo ešte
mokro. Pri výstupe sme si robili
prestávky,
ale
to
už
každý
individuálne. Ešte posledné kroky po
strmých schodíkoch a boli sme hore.
Nejedna duša bola rada, že je tam.
Výhľad bol skvelý, všetko bolo pekne
vidieť a dokonca sa nám rozsvietilo
aj slnko.
Kým jedni boli už hore, desiatovali, či len debatovali, ďalší ešte len prichádzali do
cieľa. Niekto absolvoval výstup na dva „kamene“ a niekto len na jeden. Všetko
záviselo od toho, ako sa kto cítil. Tak sme sa teda vracali naspäť, čo nám trvalo
oveľa menej. Ísť dole je omnoho rýchlejšie. Išlo nám to ako maslu na rozohriatej
panvici. Našli sa aj
odvážlivci, ktorí sa nebáli
spustiť strmým terénom
dolu behom.
Keď sme už došli dolu
k parkovisku,
nastúpili
sme do autobusov. Teraz
si predstavte, ako vyzerá
minútka ticha ... Tak to
bolo aj v našom autobuse,
ale tých minút bolo o čosi
viac. Poniektorí boli takí
unavení, že si cestou
domov
aj
zdriemli.
Myslím, že rodičia boli len
a len radi.
Mima, II. ZA
8