Nevus 2/2015 | Page 3

„Život neznamená žiť, ale byť zdravý.“ (Martilias) Niekedy stačí chvíľka ticha, aby sa človek zamyslel nad tým najdôležitejším, čo v živote má. Prečítajte si mini-úvahy z dielne našich tretiakov. Saša: Ako študentka zdravotníckej školy si myslím, že ak nie sme zdraví, nemôžeme žiť plnohodnotne. Nad tým sa väčšina ľudí nezamyslí, pretože sa nedokážu vcítiť a pochopiť, aký život majú tí, ktorým zdravie chýba. Na praxi sa stretávam s ľuďmi, ktorí sú chorí, invalidní, zabúdajú, nie sú orientovaní v čase ani v priestore. Predtým som to nechápala ani ja, ale keď som mala možnosť s niekým takým komunikovať a tráviť čas, pochopila som... Niektorí si nevyberajú, aký osud ich postihne, či akí sa narodia. Poniektorí ľudia sa snažia zmeniť to. Iní sa nesnažia vôbec. Je pekné vidieť, keď niekto chce, bojuje a snaží sa, či už to má alebo nemá nejaké výsledky. Zatrpknutí ľudia akoby „kašlú“ na svoje zdravie. To je ten horší prípad. Ak si niekto povie: „To nedokážem.“ Jeho osud sa nezmení. Myslím, že najhoršie sú na tom starší ľudia, ktorí zabúdajú, nevedia, kde sú, aký je deň. Pomôcť sa im veľmi nedá, ale môžeme im robiť spoločnosť, komunikovať s nimi a pomáhať im pri plnení ich fyziologických i sociálnych potrieb. Aj to je spôsob, ako pomáhať! Sabi: Keďže chodím na zdravotnícku školu a som už tretiačka, v rozvrhu máme aj prax v nemocnici. Vždy, keď ráno ešte za tmy kráčam po chodníku do budovy nemocnice, rozmýšľam, koľko nových pacientov s rôznymi diagnózami ošetrím. „Táto prax ma veľmi zmenila. Svoje zdravie si nesmierne vážim a som rada, že môžem pomáhať ľuďom, ktorí o zdravie prišli.“ 3