„Život neznamená žiť, ale byť zdravý.“
(Martilias)
Niekedy stačí chvíľka ticha, aby sa človek zamyslel nad tým najdôležitejším, čo
v živote má. Prečítajte si mini-úvahy z dielne našich tretiakov.
Saša: Ako študentka zdravotníckej školy si myslím, že ak nie sme zdraví, nemôžeme
žiť plnohodnotne. Nad tým sa väčšina ľudí nezamyslí, pretože sa nedokážu vcítiť
a pochopiť, aký život majú tí, ktorým zdravie chýba.
Na praxi sa stretávam s ľuďmi,
ktorí sú chorí, invalidní, zabúdajú,
nie sú orientovaní v čase ani
v priestore. Predtým som to
nechápala ani ja, ale keď som
mala možnosť s niekým takým
komunikovať
a tráviť
čas,
pochopila som... Niektorí si
nevyberajú,
aký
osud
ich
postihne, či akí sa narodia.
Poniektorí ľudia sa snažia zmeniť
to. Iní sa nesnažia vôbec. Je
pekné vidieť, keď niekto chce,
bojuje a snaží sa, či už to má
alebo nemá nejaké výsledky.
Zatrpknutí ľudia akoby „kašlú“ na svoje zdravie. To je ten horší prípad. Ak si niekto
povie: „To nedokážem.“ Jeho osud sa nezmení. Myslím, že najhoršie sú na tom
starší ľudia, ktorí zabúdajú, nevedia, kde sú, aký je deň. Pomôcť sa im veľmi nedá,
ale môžeme im robiť spoločnosť, komunikovať s nimi a pomáhať im pri plnení ich
fyziologických i sociálnych potrieb. Aj to je spôsob, ako pomáhať!
Sabi: Keďže chodím na zdravotnícku školu a som už tretiačka, v rozvrhu máme aj
prax v nemocnici. Vždy, keď ráno ešte za tmy kráčam po chodníku do budovy
nemocnice, rozmýšľam, koľko nových pacientov s rôznymi diagnózami ošetrím.
„Táto prax ma veľmi zmenila. Svoje zdravie si nesmierne vážim
a som rada, že môžem pomáhať ľuďom, ktorí o zdravie prišli.“
3