Sme štvrtáci a čo nevidieť nastane deň, keď vstúpime do priestorov našej
školy poslednýkrát. V našich životoch nastáva a dozrieva čas, kedy sa pýtame, čo
chceme robiť ďalej a čím sa chceme stať.
Táto stredná škola nám ponúkla množstvo príležitostí, aby sme zistili, čo
všetko obnáša odbor zdravotnícva a či v ňom obstojíme. Naučili sme sa rozumieť
mnohým odborným pojmom, o ktorých obsahu sme ani netušili. Získali sme
teoretické vedomosti aj praktické zručnosti, sformovali sme sa ľudsky cez vzťahy
v dobrom triednom kolektíve i prostredníctvom našich učiteľov.
Hoci začiatky boli pre nás ťažké a príprava na vyučovanie nám zabrala veľa času,
sme radi, že sme to nevzdali. Pevne veríme, že úspešne dokončíme náš posledný
školský rok na tejto strednej
škole. Možno aj s odretými
ušami.
Naše vyučujúce boli na
nás možno často prísne, ale
chceli nám len dobre. Dokázali
totiž z úplných laikov vychovať
začínajúcich zdravotníkov. A za
to im veľmi ďakujeme
Maťa, IV. ZA
Už štyri roky navštevujem
SZŠ v Michalovciach. Moje
štúdium sa chýli ku koncu a ja
sa zamýšľam nad otázkou, čo
mi dala táto stredná škola.
V prvých rokoch som sa naučil základy práce s ľuďmi. Učiteľky odborných
predmetov nás dôkladne pripravovali na prax. Okrem odborných predmetov sme mali
aj všeobecno–vzdelávacie. Tie ma však nebavili tak, ako už spomínané odborné
predmety. V 3. ročníku prišla na rad i odborná prax. Na praxi to bolo spočiatku ako
na nepreskúmanej planéte, postupom času sa však všetko dalo zvládnuť. Pri
jednotlivých výkonoch nám pomáhala pani profesorka.
Prax aj škola ma naučila pracovať s ľuďmi. Naučil som sa komunikovať
s ľuďmi s duševným a fyzickým postihnutím. S ľuďmi, ktorí sa pre svoje postihnutie
hanbili komunikovať a boli utiahnutí do svojej ulity.
Daniel, IV. ZA
PS: Vám, ktorí ešte študujete na tejto škole prajeme veľa takých
pekných zážitkov, s akými my odchádzame do skutočného života.
16