vošla do ambulancie, kde ma upútali pohodlné tyrkysové kreslá. Do jedného som
vhupla, oprela som si pohodlne ľavú ruku. Sestrička mi vpichla do žily dosť širokú
ihlu, cez ktorú prúdila moja krv do odberového vaku. Často mi kládla otázku, ako sa
cítim. V pohodlnom kresle som zotrvala asi 15 minút a pozerala som sa, ako sa
zberné vrecúško zapĺňa mojou krvou, ako sa kolíše sťa spiace dieťa v kolíske. Po
odbere som vstala a s pokojnou dušičkou som sa pobrala domov. Bol to
neopísateľný pocit.
Gabika, IV. M
Prvýkrát som skúsila darovať krv, keď
som mala 18 rokov. Zapojila som sa do akcie
Valentínska kvapka krvi.
Najprv som mala zmiešané pocity, bála som
sa, aké to bude, keď zrazu prídete o 400 ml
vlastnej krvi.
Obava bola zbytočná – bola som nevhodným
darcom. O rok som sa pokúsila znova. Za žiadnu cenu som to nechcela vzdať. Na
odber som išla so spolužiakom, ktorý ma presvedčil aj prvýkrát. [