Pod mikroskopom...
Prichádza do školy prvý, odchádza posledný. Obracia sa naňho pán riaditeľ, rodičia,
učitelia, žiaci… Opraví vodovodný kohútik, vymení dvere, preberie zeleninu do kuchyne,
prehodí pár vrúcnych slov a na to všetko v rýchlom behu nalepí známku so širokým
dobráckym úsmevom. Náš pán školník Štefan Béreš.
Akú školu ste vyštudovali?
Študoval som na Strednej škole
strojníckej v Snine.
Až v Snine, odkiaľ teda ste?
Neľakajte sa, som z Michaloviec.
Bývam vo „varoši.“
Máte radi svoju prácu? Napĺňa
vás?
Áno, baví ma aj napĺňa. Inak by
som to nevydržal.
Ako dlho ste školníkom?
Už to bude pekných dvadsať
rokov.
Čo vám prekáža na vašej práci? Nie je toho veľa, čo by mi vyslovene prekážalo.
Najviac asi to, keď ma niekto preruší. Svoju robotu si musím najprv dokončiť.
Ako trávite svoj voľný čas?
Prosím, chvíľku počkajte, zvoní mi telefón.... No, ako správny školník mám opäť
ďalšie povinnosti. Pýtali ste sa, ako trávim voľný čas. Nuž najradšej s vnukom. Keď
mám čas, rád pozerám futbalové prenosy. A samozrejme, rád trávim čas s takými
mladými peknými študentkami, ako ste vy.
Keby sa vám naskytla iná pracovná ponuka, nechali by ste túto prácu?
Práca je dobrá len vtedy, ak je v nej dobrý šéf. Ak je šéf zlý, nie je možná spolupráca
a taká práca by ma nebavila. Netrvalo by dlho a do piatich minút by som bol fuč.
Máte radi študentov?
Samozrejme. Najradšej, keď ma počúvajú. Denne sa so študentmi veľa rozprávam.
Hovorím im o tom, čo som sám prežil. Skúsenosti sú pre nás v živote najdôležitejšie.
V našej škole niet jedného človeka, ktorému by som sa nepozdravil a neprihovoril.
11