My first Publication ZBORNIK_literarna_sutaz_2019 | Page 17

väzňov a strachu. A tento strach už veru nemal s demokraciou
vôbec nijaké spojenie. Po dlhých desaťročiach útoku nakoniec
predsa len svitlo na lepšie časy. Bolo to práve vďaka ľudu, ktorý
tvrdošijne zotrvával na námestiach, symbolicky štrngal kľúčami
a nakoniec vyhnal neslobodu zo svojich štátov. Dnes, aj vďaka
ich odvahe postaviť sa tomu strachu, môžeme povedať, že u nás
máme slobodný režim, ktorý je pre nás samozrejmý ako voda
tečúca z kohútika. Prečo je to tak?
Demokracia.
Skúste sa ale opýtať skupiny priemerných dvadsiatnikov
na Nežnú revolúciu? Kedy sa odohrala? Ak budeme optimistickí,
správne nám odpovie polovica. Druhá nám vynadá, vraj načo by
im takéto zbytočnosti asi boli? Pár z nich určite nezabudne
spomenúť, že to bol deň, keď sme zradili našu „slovanskú rodinu”
a pridali sa ku „krvavému Západu”. Týchto pár ľudí totiž totalitu
nezažilo. Neoslavujú získanie slobody, pretože nikdy netrpeli jej
nedostatkom, necenia si, čo majú. Možno by si dokonca priali
návrat bývalého režimu, veď prečo aj nie, keď odmala počúvali
z úst svojich (starých) rodičov o tom, ako bolo lepšie, ako mal
každý robotu a nikto sa nesťažoval.
Ibaže ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju prežiť
znova. Hľadiac na naše dejiny, sa tento výrok Georga Santayana
javí desivý, no všetci vieme, že v sebe skrýva kus pravdy.
Nie je to tak dávno, čo sa do nášho parlamentu-demokratickými
voľbami- dostali predstavitelia slovenského neonacizmu,
obdivovatelia neslobody a útlaku. Tieto indivíduá s úsmevom na
tvári tvrdia, že holokaust je len rozprávka pre deti a Tiso bol
vlastne neprávom odsúdený hrdina. Sú to tí istí ľudia, ktorí
zakladajú podozrivé militantné organizácie pre maloletých (viď
Slovenskí branci), tí, ktorí hádžu dlažobné kocky do žien
s kočíkom kvôli farbe pleti či oblečeniu a tiež tí, ktorí sa s takou
obľubou odvolávajú na demokraciu.
Prečo ju teda považujeme za samozrejmosť, keď stačí tak
málo a takí sa môžu dostať do vlády?
Strana 17