Je preto prirodzené, že eminentne muzikoterapia, ktorej procesuálnou entitou je práve zážitok, využíva hudbu ako nenahraditeľný prostriedok na skvalitnenie životného štýlu, zlepšenie zdravotného stavu, prípadne zmiernenie následkov psychického postihnutia.
Hudba má priamy vplyv na nervovú sústavu, citlivo usmerňuje celý endokrinný nervový systém. Jednotlivé hudobné žánre a druhy vplývajú prostredníctvom výrazových prostriedkov na psychiku jedinca, ovplyvňujú jeho pocity, emócie, reakcie a správanie. Je všeobecne známe, že hudba je schopná u človeka evokovať odvahu, odhodlanie (napr.: vojenské, zbojnícke piesne, husitský chorál...) pokoj, ukľudnenie až spánok (uspávanky, relaxačná hudba...), temperament, spontánnosť, pohyb (tanečná hudba)... Hudba môže u poslucháča stimulovať strach, hrôzu, tieseň, úzkosť, ale i radosť, optimizmus, vášeň... Aktívny kontakt s hudbou pôsobí na tonus organizmu, uvoľňuje svalstvo, navodzuje duševný pokoj a súčasne zosúlaďuje činnosť vnútorných orgánov.
Najprirodzenejším a najfrekventovanejším kontaktom človeka s hudbou je vnímanie, počúvanie hudby, ktoré ako kognitívno-emocionálny proces pôsobí predovšetkým na emócie. Hudba prináša človeku estetično, eufóriu, radosť, uspokojenie, ale aj útechu v žiali a v neposlednom rade umožňuje človeku uniknúť do sveta fantázie. Vzhľadom na to, že autor v hudbe odzrkadľuje konkrétnu skutočnosť, percipient sa prostredníctvom diela dostáva do určitého vzťahu jednak s umelcom a jednak s realitou, ktorú zhudobnil. Zároveň však pridáva vlastný náhľad na danú skutočnosť, výsledkom čoho je nové chápanie a poznanie sveta a tým aj vytváranie nových hodnôt pre život. Hudba tak percipienta obohacuje nielen po stránke citovej, ale aj rozumovej a kreatívnej. Hudobné umenie tvorí autor – človek - pre človeka, vďaka čomu ich práve ono navzájom spája za určitým spoločným cieľom. Hudba je už dávno považovaná za univerzálny prostriedok dorozumievania. Pokiaľ prebieha dorozumievanie medzi ľuďmi v rámci celého sveta, nadobúda celospoločenskú a celosvetovú platnosť, čím možno hudbu povýšiť na internacionálny komunikatívny prostriedok, zrozumiteľný všetkým ľuďom, prekonávajúci rečové bariéry.
Hudba svojou rôznorodosťou umožňuje každému človeku primeraný, vlastný spôsob kontaktu a aktívnej sebarealizácie. Komunikácia s hudobným dielom môže byť aplikovaná viacerými (pre jedinca vhodnými) spôsobmi:
● receptívnym – vnímanie, počúvanie hudby, ktoré je najfrekventovanejšie;
● hudobno-pohybovým – spontána pohybová reakcia na hudbu, tanec;
● hudobno-inštrumentálnym – muzicírovanie, sólová alebo skupinová hra na hudobnom nástroji, imitovaná,
imprivizovaná...;
● vokálna interpretácia – sólový alebo skupinový spev piesní.
II III II 7