v barokovej a klasicistickej hudbe 16 , rozvinutého na romantickom estetickom princípe 17 .
Záver
Hudobná rétorika v úzkom prepojení na afektovú teóriu výrazným spôsobom ovplyvnila vývoj dejín hudby od 15 . do 18 . storočia . Vzhľadom na skutočnosť , že jej pôsobenie nie je v takej veľkej miere závislé od didymickej tónovej sústavy – čiže od prirodzeného , či harmonického ladenia – jej prejavy sú badateľné aj v hudbe novších vývojových etáp . Je príznačným javom , že po niektorých výrazových prostriedkoch zakotvených v hudobnej rétorike siahajú ciele a vedome aj skladatelia našej prítomnosti . Mnohé číselné symboly , rétorické figúry – napríklad zväčšená kvarta , označovaná v minulosti ako diabol v hudba , diabolus in musica – majú uplatnenie v tvorbe súčasných skladateľov . Možno konštatovať , že aj cieleným využívaním hudobno-rétorických figúr v úzkom prepojení na afektovú teóriu sa mnohé skladby minulosti a súčasnosti využívajú na liečenie hudbou .
Zoznam citovanej literatúry
BARTEL , Dietrich . Handbuch der musikalischen Figurenlehre . 2 . vydanie Laaber : Laaber-Verlag 1992 , ISBN 3-89007-028-0
DAMMANN , Rolf . Der Musikbegriff im deutschen Barock . 2 . vyd . Laaber : Laaber- Verlag 1984 , 523 s .
EIGELDINGER , Jean-Jacqoues . Chopin , Frederyk Franciszek , Frédéric Franҫois . In : Die Musik in Geschichte und Gegenwart . Personenteil 4 . Kassel . Basel . London . New York . Prag : Bärenreiter 2000 , s . 973 – 1010
JANOVKA , Tomáš Baltazar . Klíč k pokladu velikého umění hudebního . Praha : KLP 2006 , ISBN 80-85917-93-9
KRONES , Hartmut . Musik und Rhetorik . In : Die Musik in Geschichte und Gegenwart . Sachteil 6 . Kassel ; Basel ; London ; New York ; Prag : Bärenreiter-Verlag 1997 , s . 814 – 852
MATTHESON , Johann . Der vollkommene Capellmeister 1739 . 6 . vydanie . Kassel ; Basel ; London ; New York : Bärenreiter-Verlag 1995 , ISBN 3-7618-0100-9
POLÁK , Pavol . Hudobnoestetické náhľady v 18 . storočí . Od baroka ku klasicizmu . Bratislava : VEDA , Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1974
16 V zdobení vychádzal F . Chopin z Dušekových klavírnych diel a z Rossiniho bel canta , pričom postupne si vypracováva vlastný melizmatický princíp . Zaujímavosťou je , že tematická výstavba klavírnej Sonáty op . posth . 4 vychádza z dedičstva J . S . Bacha a neskorého baroka ( Eigeldinger , 2000 ). 17 F . Chopin je vari jediný romantický skladateľ vo svoje dobe , v ktorého diele sa viac ako vplyvy inštrumentálnej a orchestrálnej hudby prejavujú vplyvy štylizovaného bel canta , ktoré poznáme z opier G . Rossiniho a V . Belliniho ( Eigeldinger , 2000 ).
II III II 27