melodické,
harmonické,
melodicko-harmonické,
pomlčkové (Krones, 1997: 829 – 832).
2.1 Melodické figúry delí H. Krones opäť na dve skupiny (Krones, 1997):
1. Hypotyposis – predstavujú spojenie – či vzťah – hudby a obrazu – hovorí sa im aj
obrazové figúry. Nepodčiarkujú až do takej miery význam slova, majú viac symbolický
význam, ale dokážu zvýrazniť určitý afekt. Uvádzame aspoň dve najznámejšie a
najpoužívanejšie:
a)
anabasis – stúpajúca melodická línia – predstavuje dobro a optimizmus,
pozitívne situácie,
b)
katabasis – klesajúca melodická línia – predstavuje zlo, nepriateľstvo,
negatívne situácie.
2. Emphasis – je skupina figúr, ktorá je úzko prepojená na rétorické figúry, vychádzajúce
z princípu opakovania určitého slova, či skupiny slov:
a) klimax – opakovanie skupiny nôt v stúpajúcej línii - pozitívne afekty,
b) antiklimax – opakovanie skupiny nôt v klesajúcej línii - negatívne afekty,
c) epistrophe – niekoľko hudobných úsekov končí rovnakou figúrou,
d) anadiplosis - určitý úsek končí tou istou figúrou, akou začína nasledujúci úsek,
e) epizeuxis – znamená opakovanie skupiny nôt na rôznom stupni, nezávisle na
tom, či v stúpajúcej alebo klesajúcej línii.
Medzi prvou a druhou skupinou melodických figúr stojí skupina figúr, charakteristických
väčšími intervalovými skokmi – majú do určitej miery príbuznosť s hudobným obrazom a
významom:
a)
ekphonesis (exclamatio) – skok väčší ako sexta - septima až nona predstavuje
výkrik bolesti, žiaľu, ale predstavuje aj čerta, či diabla,
b)
saltus duriusculus – skok sexty smerom nahor: veľká sexta predstavuje niečo
pozitívne, malá sexta predstavuje elegické nálady,
c)
passus duriusculus – viaceré chromatické kroky nasledujúce bezprostredne po
sebe predstavujú smútok, či dokonca až smrť.
2.2 Harmonické figúry – ide o harmonicko-kontrapunktické stvárnenie textu. Kategorizácia
na základe obsahových princípov je ťažká, aj keď nachádzame v nich určité paralely s