Muzikoterapie 6 Muzikoterapie 6 | Page 22

Hudobné dispositio tvorí základný princíp výstavby a architektúry Bachových kompozícií . Aj keď sa vo vokálnych dielach v mnohých prípadoch pridŕža výstavby prevzatej z podstaty talianskej opery seria , nachádzame aj v nich princíp dispositia . Tento stavebný rétorický princíp je však základným prvkom výstavby inštrumentálnych skladieb , polyfonické nevynímajúc .
1.3 Decoratio
Ďalší pracovný postup hudobnej rétoriky je decoratio , ktoré predstavuje konečné „ vypracovanie hudobnej kompozície “( Walther , 1993 : s . 223 ). Prejavil sa predovšetkým vyšperkovaním hudobnej reči 10 . Slúžili k tomu v konečnom dôsledku rétorické figúr , ako aj melodické ozdoby – ornamentika .
2 Hudobné rétorické figúry
Dôležitou skladateľovou pomôckou sú pri tejto práci rétorické figúry . Tak ako rétorické figúry sú šperkom každej reči , tak aj hudobné rétorické figúry sú šperkom hudobného diela . Hudobné rétorické figúry možno definovať ako melodicko-harmonickorytmické útvary schopné vyjadriť hudobné a mimohudobné významy . V súčasnej modernej terminológii sa významu tohto pojmu blíži pojem motív . V období baroka sa stretávame s pomerne veľkým počtom figúr . Zaujímavosťou však je , že tým istým pojmom sú u rôznych skladateľov označené rozličné figúry – skladateľ ich význam slovne osvetľuje obyčajne v predhovore ku skladbe .
S pojmom figúra sa stretávame v rečníckom umení už u Cicera (* 106 p . n . l .), pričom systematiku rétorických figúr do rečníckeho umenia zaviedol Fabius Quintilian (* 35 n . l .) ( Bartel , 1992 ). Hudobné rétorické figúry sú výsledkom praktického aplikovania vzťahu slova a hudby a prenesenia sémantiky do hudby . Hovorí o nich v roku 1477 už Johannes Tinctoris ( 1435 – 1511 ) ( Krones , 1997 ), ale prvý ich systematicky zaviedol do hudby až Joachim Burmeister ( 1564 – 1629 ) v spise Hypomneatum Musicae poeticae ( Rostock 1599 ) 11 . J . Burmeister ďalej rozvíjal svoj záujem o problematiku rétoriky v hudbe , až nakoniec vyvrcholil v tretej prepracovanej verzii tohto diela , ktoré vyšlo v roku 1606 pod názvom Musica poetica ako učebnica kompozície . Hudobné rétorické figúry boli súčasťou hudobnej skladateľskej praxe až hlboko do 18 . storočia . Posledný teoretik , ktorý sa venoval systematike
10 U niektorých autorov – napríklad u Wolfganga Caspara Printza ( 1641 – 1717 ) – sa stretávame s úzkym prepojením rétorických figúr a ornamentiky – zdobenia , manierov . Pojmy „ Manier “ a Figur “ sú u nich vzájomne prepojené ( Bartel , 1992 ). 11 Kompletný názov tohto diela znie Hypomneatum Musicae poeticae ad chorum gubernandum cantique compendum conscripta synopis .

22 II III II