zjednocujúco prednášku“ (Mattheson, 1739: 236). Predstavuje ťažisko skladateľskej práce
v danej skladbe.
4. Confutatio „je rozriešenie námietok a môže byť v melódii buď ako jej zdôraznenie,
alebo cez uvedenie a opätovné nastolenie cudzo pôsobiacich prípadov porazená“
(Mattheson, 1739: 236). Predstavuje odmietnutie prípadných nesprávnych názorov
a námietok.
5. Confirmatio „je piaty diel dotýkajúci sa prednášky a bude sa v melódii dotýkať iba
približných opakovaní už zaznených melódií, pričom je ale obvyklé, že reprízy melódií nie
sú celkom zreteľné“ (Mattheson, 1739: 236). Predstavuje vypracovanie a dokázanie
správnosti hudobného materiálu.
6. Peroratio „je záver našej hudobnej reči, ktorý predovšetkým v jednotlivých kusoch by
mal predstavovať mimoriadny pohyb. Tento pohyb sa nenachádza v priebehu prednášky
iba v melódii, ale predovšetkým v dohre, hlavne v základe alebo v sprievode, nehladiac na
to, či sme tento predtým už počuli alebo nie. Podľa tradície to vidíme tak, že áriu končíme
s tým istým spevákom a nástrojmi, s ktorými sme začali (Mattheson, 1739: 236).
Predstavuje definitívny záver skladby.
Hudobné dispositio nemožno zamieňať s náukou o hudobných formách, aj keď je zrejmé, že
prináša so sebou rysy spoločné s významom pojmu hudobná forma. Výhodou dispositia je
jeho flexibilita a schopnosť vystihnúť samotný obsah skladby.
Za zmienku stoja aj iné prístupy k architektúre hudobných diel obdobia baroka 9 , s ktorými
sa stretávame v 16. a začiatkom 17. storočia. G. Dreßler v roku 1563 člení výstavbu skladby
na tri diely:
a) exordium,
b) medium,
c) finis (Dammann, 1984: 125).
Podobne J. Burmeister vo svojom spise Musica poetica určuje pre „carmen musicum“
podobným spôsobom tiež tri diely (Unger, 1941):
a)
exordium – je prvá perióda alebo úsek skladby, častokrát vyšperkovaný fúgou,
ktorý ucho a ducha poslucháča k hudbe otvoria,
b)
ipsum corpus carminis – porovnáva a má tú funkciu ako Confirmatio
v rečníckej rétorike,
c)
finis – predstavujúci poslednú periódu a epilóg diela (Unger, 1941: 47).
9 Zaujímavosťou je, že rétorické princípy výstavby hudobného diela vplývajú na skladateľov ešte aj v období
klasicizmu a raného romantizmu.