Muzikoterapie 6 Muzikoterapie 6 | Page 19

Affect Theory. Musical Rhetoric. Musical History. Antiquity. Rhetoric Figures. Music Architecture. Contemporary Music. Healing by Music. Úvod Hudobná rétorika je jedným s určujúcich fenoménov hudby obdobia baroka. Zasahuje do všetkých oblastí dobovej hudobnej reči a vo významnej miere ju ovplyvňuje. Jej prejavy sú evidentné už v období renesancie v 15. a 16. storočí, pričom v najvýznamnejšej miere sa prejavuje v barokovej hudbe – v 17. a 18. storočí. Zaujímavým javom je fakt, že veľmi úzko je prepojená s afektovou teóriou do tej miery, že možno dokonca hovoriť, že rétorika je neoddeliteľnou súčasťou afektovej teórie, podporuje ju a dopĺňa. Ide o neoddeliteľnú dvojicu hudobnej poetiky hudby 15. – 18. storočia, ktorá sa navzájom dopĺňa, či dokonca vzájomne prelína. Nie je určite bez zaujímavosti, že tieto dva komponenty hudobnej reči ovplyvňujú vývoj hudby aj v neskorších etapách hudobného vývinu – v klasicizme a romantizme, t.j. v druhej polovici 18. storočia a v 19. storočí, či dokonca v hudbe 20. a 21. storočia. Afektová teória v symbióze s hudobnou rétorikou zásadným spôsobom ovplyvňujú percepciu hudby, či dokonca môžu vyvolať muzikoterapeutické účinky. 1. Hudobná rétorika Vplyvy rétoriky na hudbu sa prejavujú hlavne v jednote slova a hudby 2 . Už renesanční teoretici sa vo svojich spisoch odvolávali na rétoriku – Pietro Aron (1520) a Johann Cochläus (1511). Vo svojich úvahách sa opierali o základné dielo zapodievajúce sa rečníckym umením – rétorikou, a tým je Rétorika od starogréckeho učenca Aristotela (384 – 322 p. n. l.). Aristoteles člení priebeh postupov vzniku reči na 5 stupňov (Mistrík, 1987): 1. Inventio – vnuknutie, zbieranie materiálu a príprava podkladov, 2. Dispositio – usporiadanie, triedenie a členenie materiálu, 3. Elocutio alebo Elaboratio – jazykové formulovanie a štylistická výstavba prejavu, 4. Decoratio alebo Memoria – príprav memorovania prejavu, 5. Actio – realizácia rečníckeho prejavu. U hudobných teoretikov 17. – 18. storočia sa stretávame s rozdielnym radením rétorických pracovných postupov pre hudobné potreby. Väčšina teoretikov uvádza, že z piatich pracovných postupov rétoriky sa do oblasti hudby preniesli štyri: tri, ktoré predstavujú skladateľské technologické postupy – inventio, dispositio, elocutio (elaboratio) a jeden dotýkajúci sa interpretačnej stránky skladby – executio (actio, pronutiatio). Memoria 2 Podotýkame, že hudobná rétorika je v období baroka úzko prepojená s afektovou teóriou. Vzhľadom na rozsah tejto štúdie sa však týmto vzťahom podrobne venovať nebudeme.