Renesančná
enesančná architektúra
architektúra/Renaissance
/Renaissance
Renesančná architektúra sa formuje v talianskej Florencii začiatkom 15. Storočia. V architektúre sa
stáva základným článkom nie cirkevná, ale svetská stavba, ako napr. sídlo šľachty – palác a
meštiansky dom. Opúšťa vysoké a rozsiahle priestory - prispôsobuje ich človeku. V kompozícii stavieb
sa uplatňuje princíp zlatého rezu, podľa ktorého sa komponenty stavieb odvodzujú od proporcií
ľudského tela. Základným prvkom renesančného slohu je horizontálna priamka, prísna harmónia a
súmernosť jednotlivých častí, ktoré pôsobia chladnou a premyslenou vážnosťou a racionálnosťou.
Renesančný sloh je strohý, takmer bez ozdôb, klasicky čistý. Renesanční architekti sa inšpirovali
antickými stavbami, ich súmernosťou, jednoduchosťou a pravidelnosťou proporcií.
STENA
TENA sa stáva hlavným nosným článkom, je miestom na realizáciu maliarskej výzdoby.
Fasáda je plošná,
šná, s maliarskou sgrafitovou (preškrabávanou) výzdobou a maľovanými
imitáciami, ktoré vytvárajú dojem kamenného muriva.
External l WALLS are generally constructed of brick, rendered, or faced with stone in highly
finished ashlar masonry, laid in straight courses. The corners of buildings are often
emphasised by rusticated quoins
quoins. . Internal walls are smoothly plastered and surfaced
with lime wash. . For more form
formal
al spaces, internal surfaces are decorated with frescoes.
KUPOLA je klenba polguľového tvaru alebo tvaru inej rotačnej plochy. Používala sa
pologuľovitá, hranatá kopula, mušľovitá kopula/vejárovitá.
THE DOME is used frequently, both as a very large structural feature that is visible from the
exterior, and also as a means of roofing smaller spaces where they are only visible inte
internally.