BAROKO
V barokovom slohu boli postavené chrámy a kláštory. Neskôr sa stavali podľa tohto
slohu aj svetské stavby ako paláce, letohrádky, zámky a kaštiele. Vznikalo
množstvo tzv. malých architektúr – na vidieku to boli prícestné, poľné, lesné a iné
kaplnky, sochy svätých (Ján Nepomucký, sv. Vendelín, sv. Urban a ďalší) a v
mestách sa stavali fontány, morové, mariánske a trojičné stĺpy – stĺpy so sochou
Panny Márie a sochami patrónov, ochrancov pred morom, kalvárie – cestička s
kaplnkami vedúca na kopec s troma krížmi (nápodoba Golgoty). Cieľom architektúry
bolo navodiť atmosféru, imponovať, zaujať návštevníka a nútiť ho premýšľať.
Stavby sú honosné, veľkolepé, svetlé, s mnohými prekvapeniami (otvory,
nezvyčajné okná, nezvyčajné umiestnenia), pripomínajú organizmus, ktorý sa hýbe,
ktorý je aktívny. Znakom barokových stavieb je pohyb, rytmus, kontrast svetla a
tieňov. Pôdorys barokovej stavby sa často označuje ako nervózny, nepokojný. Také
sú aj steny. Stále sa nejaká línia vlní. Pri stavbe sa využívali divadelné efekty –
používala sa preliačená vstupná fasáda, aby prichádzajúci mal pocit, že vchádza do
otvorenej náruče. Kupolami a oknami preniká svetlo, ktoré spolu s freskami otvára
pohľad (ilúzia) do umelo vytvoreného priestoru nebies. Stavby sú veľmi
prezdobené, drahým materiálom, alebo jeho napodobeninou. Veľmi často sa
používala "štuková" výzdoba. Používali sa drahé reprezentatívne materiály -
mramor, zlato.