™ Výkonný konzultant
Akwasi Frimpong Zápis do histórie – prvý ghanský olympijský skeletonista
v
Z Ghany do Holandska , na Utah Valley University , do Pchjongjangu a ďalej – ghanskému športovcovi Akwasimu Frimpongovi sa napokon splnil olympijský sen .
äčšina športovcov , ktorí snívajú o účasti na olympiáde , musí mnoho rokov neuveriteľne tvrdo pracovať , aby sa vôbec kvalifikovali na túto príležitosť . Pre Akwasiho Frimponga , rodáka z Ghany , znamenala cesta na zimné olympijské hry v roku 2018 viac ako len tvrdú drinu . Musel prekonávať prekážku za prekážkou a nikdy sa nevzdať seba ani svojho sna . Po zdolaní takých problémov , akými boli napríklad získanie občianstva a zotavenie sa z ničivých zranení , Akwasi konečne žije svoj sen o tom , že raz bude olympionikom .
Táto túžba vyhrať doviedla Akwasiho k tomu , aby sa pripojil k traťovému tímu , kde mu netrvalo dlho , kým spoznal pocit víťazstva .
Prekonávanie prekážok
Po zakúsení úspechu ako šprintér počas rokov dospievania začal Akwasi snívať , že raz bude pretekať na olympijských hrách . Dúfal , že sa kvalifikuje na olympijské hry v Londýne v roku 2012 , ale tieto sny rýchlo rozptýlilo zranenie , ktoré ho prinútilo odpočinúť si od tréningu a zotaviť sa .
Dlhá cesta
Akwasiho príbeh sa začína v Ghane , kde strávil prvých pár rokov svojho života spolu so svojou starou mamou a deviatimi ďalšími vnukmi , keď jeho matka odcestovala do Holandska , aby zabezpečila deťom lepší život . V roku 1995 sa Akwasi presťahoval do Holandska , kde ako nelegálny prisťahovalec čelil mnohým problémom . Trvalo viac ako desaťročie tvrdej práce , kým Akwasi získal holandské občianstvo . Medzitým sa snažil nájsť školu , ktorá by ho prijala .
V prvých rokov v Holandsku čoskoro zistil , že je rýchly bežec , ako si uvedomil na hodinách telesnej výchovy v škole . Aj keď bol rýchly , nemyslel si , že by ho beh nejako zaujímal , až kým mu sused neukázal medailu , ktorú vyhral na pretekoch . Akwasi si spomína , ako mu napadlo , že nikdy v živote nezískal žiadnu medailu ani cenu , a chcel vedieť , aké to je niečo vyhrať . Pomyslel si : „ Ak to dokáže on , dokážem to aj ja .“
V najbližších niekoľkých rokoch sa Akwasi rozhodol odložiť svoje olympijské ambície , a sústredil sa na vzdelanie a kariéru . Navštevoval Utah Valley University v Oreme v štáte Utah , kde získal titul v odbore marketing a stretol svoju manželku Ericu .
V roku 2013 , po zotavení sa zo zranenia , dostal Akwasi ponuku , aby sa pridal k holandskému bobovému tímu z dôvodu svojej rýchlosti . Akwasi opäť sníval , že sa dostane na olympijské hry v Soči v roku 2014 , ale v tom roku sa kvalifikovali iba jedny boby z holandského tímu a Akwasi zostal ako náhradník .
V tomto čase Akwasi už zdolal komplikovaný boj o občianstvo , prekonal zranenie a dokonca zmenil športovú disciplínu , ale na olympiádu sa nedostal . Napriek tomu však stále cítil túžbu byť olympionikom a vedel , že jeho méta dostať sa na olympijské hry je ešte „ nevybavená vec “. S podporou svojej ženy a povzbudzovaním od trénerov znovu oživil svoje sny o olympijskom úspechu , keď začal trénovať na súťaž v disciplíne skeleton . Rýchlo sa zamiloval do tohto športu a rozhodol sa nevzdávať sa snov , že raz pôjde na olympijské hry . Tento sen sa Akwasimu nakoniec splnil , keď sa kvalifikoval na zimné olympijské hry v roku 2018 v Pchjongjangu , kde reprezentoval svoje rodisko Ghanu .
Reprezentácia národa
Akwasi , ako prvý západoafričan súťažiaci v skeletone , cíti obrovskú zodpovednosť za reprezentáciu svojej krajiny , aby na neho mohla byť hrdá . Hovorí : „ Veľa som urobil v Holandsku , veľa som urobil v USA a teraz je čas urobiť niečo pre moju krajinu .“ Získal si
20 / EURÓPA ČASOPIS LIVING