na sLoVíčko s… •
sPoLuPracujúcI
PacIEnT
má predpoklady na veľmi
dobrú kvalitu života
Podľa celosvetových údajov je
zdravé dýchanie luxusom pre
viac ako 5 % celosvetovej
populácie. Aj keď sa
o prieduškovej astme často
nehovorí, ide o jedno
z najčastejších chronických
a najrozšírenejších
civilizačných chorôb vôbec.
Príležitosťou na zvýšenie
povedomia o tomto ochorení
je Svetový deň astmy. Mottom
posledných ročníkov sa stalo
heslo „Svoju astmu môžeš mať
pod kontrolou“. Napriek tomu
množstvo pacientov svoje
ochorenie pod kontrolou
nemá.
O
možnostiach prevencie a liečby astmy sme sa rozprávali
s MUDr. Martou Hájkovou,
CSc., MPH, hlavnou odborníčkou MZ SR pre pneumológiu a primárkou Kliniky pneumológie a ftizeológie
Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej
organizácie v súčasnosti na astmu trpí
viac ako 235 miliónov ľudí na celom
svete. Čo je príčinou vysokého výskytu
tohto ochorenia?
Predpokladáme, a všetky literárne zdroje
a klinické štúdie i pozorovania to podporujú, že je to zmenou životného prostredia.
Príčinou nie je len vonkajšie znečistenie,
ale aj spôsob nášho životného štýlu či
spôsob stravovania. Určite sem patrí aj
fajčenie, i keď samotná astma nie je o fajčení, tak ako chronická obštrukčná choroba pľúc. Je to aj o tom, že organizmus
22
Lekárnické Listy® • máj 2015
človeka sa iným spôsobom vysporiadava
s vonkajšími vplyvmi.
Dovážame k nám napr. potraviny,
s ktorými sme kedysi neprichádzali do
styku. Toto všetko sú nové podnety, na
ktoré v minulosti náš organizmus nemusel reagovať. Ďalšou príčinou je celkovo
zmenená reaktivita organizmu na tieto
nové stimuly.
Dá sa vylúčením rizikových faktorov
astme predchádzať?
Každá prevencia je predovšetkým o predchádzaní, ale v prípade astmy si 100 %-nú
prevenciu neviem predstaviť. Ak napríklad
pacient zistí, že mu problémy spôsobuje
peľ alebo niečo vo vonkajšom ovzduší,
prevencia by bola odsťahovať sa z takéhoto
prostredia. Prípadne, ak ide o sezónnu
záležitosť, riešením by bola zmena prostredia počas sezóny.
V reálnej praxi to ale častokrát nie je
možné. Našim peľovým astmatikom preto
odporúčame v peľových obdobiach ísť
napr. do Tatier, kde je posunuté vegetačné
obdobie. Toto je ale len dočasné riešenie.
Pacientom po návrate späť do svojho prostredia môžu problémy pretrvávať, príp.
sa opakovane objavovať. Úplná prevencia
teda v dnešnom svete nie je možná. To
„Naším cieľom je
spolupráca s pacientom
pri identifikovaní
spúšťačov ochorenia. Ak
máme spolupracujúceho
pacienta, vieme mu
akcelerovať liečbu,
aby sezónne obdobie
prekonal s minimálnymi
ťažkosťami.“
isté sa platí aj v prípade potravinových
alergií. Veľa ľudí, ktorí sú alergickí a súčasne majú aj astmu, sa nedokážu vyhnúť
určitým potravinám, ktoré im môžu spôsobovať ťažkosti.
Dokážu pacienti rozpoznať, že ide
o astmu alebo zostávajú príznaky tohto
ochorenia bez povšimnutia?
V prípade astmatika je to iné ako u iných
ochorení. Alergia – a budeme hovoriť
špeciálne o astme – je stav, ktorý je
akútny. Pacient, ktorý sa akútne dostane
do dychovej tiesne, začína mať problémy
s dýchaním za plného vedomia, začína
cítiť tlak na hrudníku, eventuálne sa dostane do záchvatu kašľa. Navyše, pacienti
v dnešnej dobe informovanosti veľmi
dobre vedia o čo ide.
V lekárskej praxi máme skôr problémy
s inými ochoreniami, ktoré neskoro diagnostikujeme. Myslím si, že astma medzi
ne nepatrí. Skôr naopak, stretávame sa
s tým, že nám do ambulancií kolegovia
posielajú pacientov s podozrením na astmu, pritom títo pacienti astmu vôbec nemajú. Častokrát diagnostikujeme tzv. povirózny kašeľ, ktorý astmu len imituje.
Bežné je to v období chrípok a chrípke
podobných ochorení, kedy kašeľ a príznaky, ktoré imitujú astmatický záchvat,
pretrvávajú 6 – 8 týždňov po preliečení.
Ide v prípade astmy o získané ochorenie
alebo sa vyskytujú aj dedičné formy?
Nehovorme o dedičnej forme astmy, ale
skôr o rizikách, ktoré vyplývajú napr. pre
narodené dieťa, v akom percente je v riziku, že dostane počas svojho života alebo
detstva astmu a pod. Ak má jeden z rodi #[݈