• astma
„Iniciatíva GINA
vypracovala Globálnu
stratégiu na prevenciu
a manažment astmy, podľa
ktorej dobre kontrolovaná
astma (včasná a správna
diagnostika, kontinuálna
liečba, spolupráca pacienta
a lekára, vzdelávanie
pacientov) znamená žiadne
alebo minimálne príznaky
ochorenia. Pacient sa
v dôsledku astmy v noci
nebudí, vyhýba sa vážnym
záchvatom, je schopný
vykonávať normálnu
fyzickú aktivitu a viesť
plnohodnotný život.“
Zásady života
astmatika
rizikové faktory
Najčastejšie príznaky astmy sú dýchavica
– pocit ťažkého dýchania, záchvat kašľa
a piskoty. Za vznik ochorenia je zodpovedná kombinácia vrodených dispozícií
a vplyvu vonkajšieho prostredia nazývané
aj vyvolávače. Okrem toho hrajú úlohu aj
tzv. spúšťače, ktoré spôsobujú náhle záchvatovité zhoršenia dýchania. U mnohých astmatikov vzniká ochorenie na
podklade dedičnosti. Akýkoľvek typ alergie u rodičov, najmä u matky, je významným rizikovým faktorom pre astmu. Ďalším rizikovým faktorom je atopia – vrodená náchylnosť na vznik alergickej
reakcie, ktorá postihuje asi 25 % obyvateľstva.
Základ astmy vzniká už v detstve a dnes
dokonca nie je výnimkou plne rozvinutá
astma aj u detí v dojčenskom veku. Dieťa
sa stáva vnímavé a precitlivené na podnety, ktoré zdravým ľuďom nespôsobujú
žiadne problémy – napríklad peľ, prach,
plesne či roztoče. Ochorenie sa však môže vyvinúť aj kedykoľvek neskôr v dospelosti, napríklad pri práci v rizikovom
prostredí. Vyvolávačom môže byť vírusová infekcia, ale aj fyzická námaha, najmä pri dýchaní suchého studeného vzduchu.
Astmu môžu vyprovokovať vnútorné
alebo vonkajšie faktory, u niektorých pacientov oboje. Kým vonkajšie môžeme
do veľkej miery ovplyvniť, vnútorné sa
ťažšie rozpoznávajú a je zložité vyhnúť sa
im.
Kontrola a prevencia
Jedným z najdôležitejších krokov v liečbe
astmy je jej kontrola, a preto by astmatici
mali viac ako zdraví ľudia venovať pozornosť kvalite prost ɕ