Homeopatické Zvesti
dušiek, reumatizmus, žalúdočné
vredy a ženské zdravotné ťažkosti.
Výsledky boli zaznamenané v rámci
jednotlivých špecializácií. Štatistika
napríklad uvádza, že bolo vyliečených
74 percent pacientok so ženskými ťažkosťami, 62 percent pacientov s respiračnými ťažkosťami. Pacienti prichádzali z rôznych častí krajiny najmä
preto, že iná liečba zlyhala.
V nemocnici pôsobilo viacero
dodnes uznávaných homeopatov-lekárov, napr. Dr. James Compton-Burnett (autor mnohých vedeckých
publikácií, ktorý výrazne prispel
k úspešnej liečbe tuberkulózy, keď
vyvinul liek Bacillinum), Dr. John
Henry Clarke (16 rokov pracoval
na obrazoch homeopatických liekov, ktoré zahrnul do svojho Slovníka materie mediky, vychádzajúc
dicínske diagnostické metódy a ako
lekári boli spôsobilí vykonávať aj
operácie. Preto aj život v nemocnici
prebiehal úplne rovnako ako v akejkoľvek inej nemocnici, len sa tu ako
liečivá využívali homeopatiká a na
pacienta sa dívalo z pohľadu homeopatie – teda ako na individualitu
a v jeho celku. Práve aj tento fakt
prispel k tomu, že bola homeopatia
obľúbená v šľachtických kruhoch.
Keďže základnou vyšetrovacou metódou klasickej homeopatie je rozhovor s pacientom o jeho symptómoch
a pozorovanie pacienta, spomína Dr.
Blackieová, ako už len ochota pacientov zdieľať svoje ťažkosti často
naviedla lekárov na správny liek.
Napríklad ak pacient nechcel o svojom stave hovoriť, bolo to často indikáciou na liek Natrum muriaticum.
Ak naopak potreboval všetko zdieľať
a často si vyžadoval pozornosť personálu, mohol byť preňho vhodný liek
Pulsatilla. Na každého pacienta, či
už bol aristokrat, alebo robotník, sa
pozeralo ako na jedinečnú osobnosť,
teda v zmysle hesla: Neexistujú choroby, iba chorí ľudia.
Na záver...
Brošňa, ktorú nosili sestričky v nemocnici
pritom z klinických skúseností), Dr.
Edward Bach (vypracoval tzv. Bachove esencie), Dr. Donald Foubister (pediater), Dr. Margaret Tylerová
(významná anglická homeopatka;
okrem iného viedla kliniku pre mentálne zaostalé deti), Dr. Margery G.
Blackieová (dekanka homeopatickej fakulty v rokoch 1969 – 1980
osobná lekárka kráľovnej Alžbety
II.) a mnohí ďalší.
Treba si uvedomiť, že v nemocnici
pracovali lekári, ktorí vyštudovali
klasickú medicínu, a až neskôr sa
z nich stali homeopati. Aj napriek
tomu, že liečili homeopatiou, ovládali a využívali všetky dostupné me8
Môžeme zhrnúť, že v Londýne už
166 rokov funguje nemocnica, ktorá
lieči pomocou homeopatie, a ak by
nebola jej činnosť umelo okresaná,
fungovala by dodnes ako plnohodnotné zariadenie. Kráľovská rodina
ju podporuje nielen svojím menom,
ale najmä tým, že sa homeopaticky
lieči. Popritom by vo svojom postavení mohla mať akúkoľvek nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Tak
prečo si vybrali práve homeopatiu?
Treba uznať, že jej robia dobré meno,
veď Alžbeta II. je vo svojich 89 rokoch stále svižná a výborne vyzerajúca dáma, schopná plnohodnotne
zastávať svoju funkciu, a Alžbeta,
Kráľovná matka (matka Alžbety II.,
ktorá bola mimochodom čestnou
prezidentkou Britskej homeopatickej spoločnosti), zomrela vo veku
101 rokov, čo je viac než úctyhodný
vek. Prečo členovia najvznešenejšieho rodu v Anglicku potrebujú už
toľko rokov k svojmu životu tú „nevedeckú“ a toľko pranierovanú homeopatiu a ešte sa jej používaním aj
verejne prezentujú? Možno by sme
odpoveď mohli nájsť medzi riadkami výroku homeopata Dr. Charlesa Edwina Wheelera:
„Homeopatia nie je veda založená
na dogmatickej viere. Je to jednoducho pravidlo aplikované na určitú
sféru lekárstva. Je to liečenie chorôb
pomocou liekov. (...) Trvám na tom,
že toto pravidlo funguje, iba z toho
dôvodu, lebo som ho niekoľkokrát vyskúšal.“
Tatiana Pukančíková
Zdroje:
BLACKIEOVÁ, Margery G. 1992. Homeopatie.
Královská léčba. Praha: Alternativa, 1992. s. 27 –
36; s. 124 – 143.
British European