príbeh
mánov – aby sme my neboli rušení mládežou, ale
zase naopak, aby naše deti nerušili iných...
Nakoniec sme sa rozhodli pre ostrov Pag, malú
dedinku Potočnica, zaplatili zálohu a o mesiac nato
som zistila, že som tehotná. Ja vôbec nie som odvážny typ, moja prvá myšlienka bola, že rušíme dovolenku. Ale keď prvý šok pominul, dohodli sme sa,
že dovolenka sa zruší iba v tom prípade, ak nastanú
komplikácie, inak ideme.
Celé tehotenstvo som zvládala výborne, takže
v 24. t. t. sme sa vybrali na týždňovú dovolenku
smer Chorvátsko.
Cestovali sme spolu dve autá, dohodli sme si signál – prezvonenie mobilom, a vyrazili sme. Začiatok cesty sme si naplánovali na čas, keď deti zvykli
zaspávať – večer o deviatej, deti sme v autosedačke
prikryli osuškami a ony zaspali do 10 minút. Celú
noc prespali úplne v pohode, hoci sa zobudili o pol
piatej, keď sme mali prestávku na pumpe. Dali sme
im čajík a išli sme ďalej... Cesta prebiehala rýchlo,
len sme už museli častejšie zastavovať na WC, lebo
zásadne nemohli ísť na WC obaja naraz – ale zase ja
ako tehuľka som časté návštevy WC len uvítala.
Asi o ôsmej ráno sme dorazili na miesto, kde sa
nastupuje na trajekt, a to už deti ako cestovanie nebrali, to už bola pre nich dovolenka – išli sme predsa
na loď. Pre nich už len tá cesta loďou bola veľkým
zážitkom, vydržali čakať v rade áut skoro hodinu a
pol.
Pobyt pri mori dopadol výborne, keďže sme
dodržiavali režim, ktorý sme mali doma, deti sa ani
nespálili a ani mne s mojím tehu bruškom nebolo
ťažko.
K moru sme chodili dvakrát – od deviatej do