príbeh
Dovolenka
Autor: Mima, foro: autor
s dvojčatami
Jednou z mnohých vecí, ktoré musíme riešiť,
je cestovanie... je ťažšie zosúladiť dve deti, celú
cestu podávať cumle, hračky, ktoré ony s radosťou malých „tyranov” vyhadzujú z autosedačiek
a mama by mala mať ruky ako Saxana, aby všetko dosiahla z predného sedadla...
Jasné, dá sa sedieť aj medzi sedačkami, ale
ďakujem, neprosím. Bohužiaľ, nemám miery
Victorie Beckham, a tak to otáčanie na prednom
sedadle mi aspoň trochu nahradí inak veľmi
potrebné cvičenie na rotane.
Mať dvojčatá... pre niekoho
nereálna predstava, pre niekoho šok, a pre nás, rodičov
dvojčiat, realita... či krutá a
či zábavná, to závisí od situácie a najmä od toho, ako
veľmi sme my rodičia nad
vecou...
Od starých rodičov sme vzdialení 70 km, tak
naše dvojičky boli už odmala zvyknuté na jeden
a polhodinové cesty, ktoré zvládali viac-menej
bez problémov – najskôr zaspali hneď ako sa auto
pohlo, neskôr po 10 minútach, a ako rástli, predlžovali sa aj intervaly plaču v aute – zaspávali čoraz
neskôr.
Preto sme si zvyčajne cestu naplánovali na čas
ich spánku a znova sme mohli cestovať v pokoji a
aspoň v aute sa porozprávať bez vyrušovania.
Cestovanie ako-také sme už zvládli, nastal čas
na vyšší level – dovolenku, a nie hocijakú – rovno
zahraničnú!
More, more a more – o tom začal snívať môj
manžel, keď sme sa ako-tak zžili s dvojčatami a
absolvovali sme s nimi prvý, síce malý, ale predsa
len výlet – ich prvé narodeniny sme oslávili na
trojdňovom pobyte na chate.
Keď už naše dvojčatá úspešne oslávili dva a pol
roka, a pomaly pomaličky sa blížil čas môjho nástupu do práce, aj mne sa zdalo, že ony, a najmä
my rodičia, sme pripravení a odhodlaní na prvú
spoločnú „morskú“ dovolenku.
Začali sme hľadať ubytovanie na internete – určili
sme si základné priority, ktoré boli pre nás dôležité: miesto čo najbližšie, s piesočnatou plážou, nie
rušné stredisko, ubytovanie s dvorom, aby sa deti
mali kde vybehať, s čo najmenším počtom apart-
www.dvojickovo.sk
39