20
Nie je dvojča ako dvojča
jedného obchodného domu). li jedno na víkend k babke.
Jedno dievčatko (a tou vždy bolo Obe dvojčatá boli celý víkend
smutné, nekomunikovali, cítili
béčko) muselo byť za chlapca.
sa nesvoje. Po návrate domov
Tak ako je problematické nájsť sa celé natešené vítali. Dospevhodnú mieru v obliekaní, nie lé dvojčatá o tom rozprávajú
je jednoduché správne podpo- tak, že pri ich nedobrovoľnom
rovať vlastnú identitu dvojčiat. odlúčení (napr. keď jedno odišVeľmi známy je príklad toho, lo do tábora v čase, keď bolo
že ak sa vidí jedno z dvoj- druhé choré) sa cítili zraniteľčiat v zrkadle, myslí si, že je nejšie a robili si starosti s tým,
to druhé dvojča. Je potrebné, ako sa má druhé dvojča. Iný
aby rodičia v dvojčatách pod- pár dospelých jednovaječných
porovali a upevňovali vedomie dvojčiat naopak v rozhovore
toho, že sú to dve rôzne osob- uviedol, že si od seba rady na
nosti, ale je nutné, aby to robili chvíľu oddýchli, ale o to viac
sa na seba potom tešili. Aj tu
s citom.
je vidieť, že každé dvojčatá sú
Násilné oddeľovanie dvoj- jedinečné. No puto medzi jedčiat (hoci s dobrým úmys- novaječnými dvojčatami (ktoIvana: Máme jednovaječné dvoj- lom) môže viesť k ich traume. ré pretrváva od narodenia až
čatá, dnes už dospelé ženy. Už od Opäť zo skúsenosti poznáme do smrti) je veľmi silné a my, ak
začiatku sme ich obliekali rovna- prípady, keď sa rodičia snaži- sami nie sme z jednovaječných
ko. Oblečenie som sčasti kúpila li dvojčatá, ktoré od seba boli dvojčiat, si ho len ťažko dokástaršie od iných dvojčiat. Zhá- závislé, oddeliť tým, že posla- žeme predstaviť.
ňať rovnaké oblečenie nebola
vtedy, a nie je pravdepodobne
ani dnes, žiadna zábava. Keď
sa vám už podarilo vyhliadnuť
si v potrebnej veľkosti a vo vami
vybranej kvalite nejaký kus dojčenského oblečenia, zistili ste
na 90 %, že v obchode k tejto
nádhere nemajú druhý kus. Dokonca sa čudovali, ako to môže
niekto chcieť. Našťastie sa za
obdobia takzvaného socíku
dali ľahko dovážať detské veci
z komunistickej časti Nemecka.
Topánočky tam mali nádherné,
s oblečením to už nebola taká
sláva. Krásne detské bundičky
som tam síce zohnala, ale musela som sa uspokojiť s jednou
červenou a jednou modrou
(a to ešte len vďaka ochote predavačov, ktorým som vysvetlila, že mám dvojčatá, a tak
boli ochotní prehľadávať sklad
zrejme, rovnaké. Neskôr (okolo
troch až štyroch rokov) si už
samy dvojčatá povedia, či chcú
nosiť rovnaké oblečenie, alebo
nie. Aj z rovnako vybaveného
šatníka sa dajú urobiť odlišné
kombinácie. Rodičom odporúčame, aby pozorne sledovali
svoje dvojčiatka a nesnažili sa
ich násilne od seba odlišovať,
alebo naopak, aby im nenútili rovnaké oblečenie, ak samy
nechcú. Tak, ako je každé dieťa
iné, sú aj dvojčatá každé iné a
nedá sa s určitosťou povedať,
že tak alebo onak je správne
ich vychovávať. Výchova si vyžaduje individuálny prístup aj
k dvojčatám.
Dvojičkovo • 4/2016