výchova
denia pre celodennú starostlivosť
hrozí väčšie nebezpečenstvo, že
si k svojej matke vytvoria neistý
citový vzťah, neskôr budú od nej
bočiť, budú mať väčší sklon biť
iné deti a hádať sa s nimi. Deti,
o ktoré sa odmalička staral niekto
iný než rodič, konajú agresívnejšie, menej spolupracujú, sú menej odolné voči frustrácii, viac sa
stránia cudzích ľudí, majú v živote
viac problémov. Už sa opakujem...
Čo sa týka opatrovateliek, mali by
to byť najbližší príbuzní alebo priatelia, ktorých poznáte, dôverujete
im a deti ich majú rady. Budú rešpektovať vaše požiadavky týkajúce
sa denného režimu, hygieny a stravovania detí. To môže byť problém
predovšetkým pri starých rodičoch,
pretože „oni predsa najlepšie vedia,
čo deti potrebujú“, a tak spamäti vyberú predpotopné výchovné metódy, ktoré asi nebudú v súlade s vaším
pohľadom na vec. Je to záležitosť
prijatia ich a nájdenia zlatej strednej
cesty. Na druhej strane si môžete
byť aspoň istí, že sa im budú skutočne venovať a nenájdete deti sedieť
pri televízore, kým osemnásťročná
študentka, platená za opatrovanie,
bude ležať na gauči a písať si s frajerom esemesky o poslednej chate.
Niekedy to vyzerá, že mamina je
doma s dieťatkom a všetko je teda
v poriadku. Ale v skutočnosti nie
je, lebo s dieťaťom „nie je“. Často
mu totiž hovorí: „Musíš počkať,
periem. Čakaj, idem vysávať. Teraz sa ti nemôžem venovať, idem
upratovať. Choď sa hrať, chcem
si chvíľu pozrieť seriál. Kresli si
ešte, toto je teraz prednejšie.“ Rodičia, ak máte vašu domácnosť
na prvom mieste a až potom je
potomok, otočte to. Vyliečte sa
z choroby perfekcionizmu. Dobrá mama a dobrý otec majú čas.
Na prvej priečke je u nich láska
a podpora detí. Započúvajte sa
teda do svojich viet, ako často
dieťa odkladáte bokom, kým ono
na vás visí pohľadom a niečo od
vás potrebuje. Možno iba zastrúhať ceruzku, nech si môže ďalej
pokojne kresliť, ale k vám sa jeho
slová nedostali, lebo v myšlienkach už vešiate vypratú bielizeň.
Vnútorný úsmev dieťaťa je viac
ako voňajúce oblečenie. Vo vašom dome nikdy nebude až taký
neporiadok, aby ste ho nedokázali počas spánku detí rýchlo
upratať, ale najmä že by ho tie
Božie stvorenia nevedeli presvietiť viac ako chemické prostriedky.
Nie som dvakrát za „kvalitnú hodinku“, teda za teóriu, že dieťaťu
stačí, keď sa mu bude rodič venovať počas celého dňa iba jednu
hodinu, ale intenzívne. Toto sme
taktiež prevzali zo Západu, kde si
všetci, čo na to majú, platia „óperky“ a deťom sa ٕ