máme dvojčatá
že sú v takomto veku už deti samostatnejšie, možno predpokladať aj menšiu žiarlivosť, no deti
budú mať k sebe ešte celkom blízko. Na druhej strane, pri menšom
vekovom odstupe majú súrodenci k sebe ešte bližšie a ich väzby
sú zvyčajne pevnejšie. Častejšie
majú rovnaký okruh kamarátov,
rovnaké záľuby a podobne, aj keď
sa u nich stretávame tiež s väčšou
rivalitou, ktorá je však v rodinách
úplne bežná. Vie o tom svoje aj
mamička dvojčiat, od ktorých
je ich súrodenec o 15 mesiacov
mladší:
že od samej radosti sme nestihli kalkulovať.
:-) No aby sa to nenieslo len v duchu delíria
šťastím prekypujúcej matky, vnímam zároveň náročnosť i nedostatky súrodeneckého
trojlístka v našom prípade. Najviac mi je
ľúto, že je nereálne venovať pozornosť, lásku a čas intenzívne každému zvlášť. Občas
sa zamýšľam nad tým, že dieťa by malo pociťovať prítomnosť matky na maximum –
za každej okolnosti, v každej situácii. Z hľadiska nízkeho vekového rozdielu nám však
toto nie je dopriate. Deti si totiž nárokujú
na mňa naraz. Nie sú ešte v štádiu, kedy by
aspoň na chvíľu akceptovali skutočnosť, že
patrím iba jednému z nich.
„Ak vôbec existuje ideálny vekový rozdiel, Zároveň žiadajú rovnakú vec, hračku, sitak tento náš je jedným z nich. Z úplne jed- tuáciu v jednom okamihu. Upozorňovanoduchého dôvodu. Bol to pre nás taký šok, nie na seba je na dennom poriadku, pri-
4/2015
čom každý prezentuje vlastnú osobnosť.
A také tri rôzne nátury pod jednou strechou
s takmer rovesníckou črtou dajú niekedy
naozaj zabrať.
Napriek tomu som presvedčená, že tento status má viac výhod – rovnaké záujmy, režim, úroveň hier, ako aj celková
skladba dňa.
Pre všetkých platia rovnaké pravidlá, takže
je to aj o vzájomnej výchove. Napríklad dostanú pokyn, jeden ho poslušne plní, ďalší
dvaja prejavujú nevôľu. Stačí pochváliť toho
poslušného a hneď sa pridá zvyšok, ktorý
v mihu sekundy stojí o rovnaké uznanie.
Zhrnula by som to asi tak, že ma postretlo
jedno obrovské šťastie s občasnými príkoriami, bez ktorých by život bol len vymyslenou rozprávkovou knižk