50 Nie každý deň je sviatok ..., alebo keď je napokon všetko inak
vyznala lásku , takú pravú materinskú ... bez svedkov . Obaja boli zrelí na práčku ... našťastie zdravý rozum zvíťazil a do nej som naložila len fľakaté oblečenie . Dnes už niekoľkýkrát , veď aj kuckáme , aj strapce slín vo veľkom púšťame ... Deťom sa v postieľkach zužujú očká , črtá sa spánok a mne svitá na pár pokojných polhodín .
Konečne objavujem čaro kúpeľných oblátok , ktoré som si zakazovala celý týždeň , a to ma provokovali pri každom vstupe do špajzy . „ Odmena musí byť ,“ vravím si . „ Čo som ja z kameňa ?“ Tlačil sa smiech zmiešaný so slzami v očiach . S voňavou kávou sadám si konečne k počítaču . Moja chvíľka . Iba moja . Zaslúžim si ...
Len čo som sa blažene uhniezdila , materinský nos nesklamáva a opäť dvíha moje telo z pohodlnej polohy smerom k deťom . Jedno z nich pravdepodobne výdatne naložilo . Veď aj ! A keby len do plienky , čo takto okakať si práve prezlečené dupačky , mami ? Akoby som vyčítala zo šibalských očí mojej najmilovanejšej dcéry . Tlmím var vo svojich útrobách , spomínam na rady typu „ spievaj si , počítaj do desať ...“ aj pomohlo . Nie , nespievala som ... len mi myseľ vďaka týmto myšlienkam zabehla inam ako k „ pyré z druhej strany “. Oprať v rukách a sadnúť si k vytúženej káve . Figu vytúženej , studená je už , nechutí mi ! Otváram mailovú poštu a v nej prekrásne vyznanie od manžela . Vraj na nás myslí a chýbame mu .
Hm , ja tu pením a „ ktosi “ ma zatiaľ obdarúva peknými slovami . Bolo to , akoby som si na dnešných pár hodín práve nalepila náplasť . Takú blahodarnú , liečivú ...
... a predsa je tento deň krásny ! : - )
Dvojičkovo • 3 / 2016