Dvojičkovo 3/2015 | Page 9

rozhovor „Môcť robiť to, čo vás veľmi baví, je veľké šťastie.“ Keď je žena s dvojičkami sama, mnohokrát si to deti asi odnesú, keď je toho na ňu psychicky aj fyzicky priveľa. Čo vás teraz (okrem detí, samozrejme) momentálne najviac baví a napĺňa? Fotografovanie je teda činnosť, ktorú máte v obľube, plánujete sa tejto činnosti venovať aj v budúcnosti? Bola by som rada, keby som sa tým raz mohla živiť. Zatiaľ je to pre mňa viac relax a psychohygiena, stále ma ešte sčasti živí hudba. Vzdelávam sa, aby som sa posúvala do profesionálnejšej úrovne ako väčšina rodinných fotografov. Som umelec a to isté prenesiem aj do fotenia – fotiť na kvalitu, nie odovzdávať stovky záberov bez úpravy. Dám ľuďom pár naozaj krásnych fotiek, ktoré si radi vytlačia na maliarske plátno a budú opatrovať ako krásnu spomienku po celý život. Chcem im dať niečo, čo si sami odfotiť nedokážu. Dnes fotí naozaj každý. Mobilom, kompaktom alebo bežnou zrkadlovkou. Ale keď v spojení umeleckého cítenia, zmyslu a lásky pre prácu s malými deťmi a s pomocou dobrej fototechniky a postprodukcie vzniknú krásne zábery, ľudia pochopia, že toto dokáže len ten, kto sa tomu naozaj dlho a intenzívne venuje, a vtedy sú ochotní za to aj zaplatiť. Fotografovanie. Ale zo všetkého najviac mi na materskej chýbala jedna činnosť a tou je učiť sa niečo nové. Predtým som stále absolvovala rôzne školenia ohľadom hudobnej tvorby a postprodukcie alebo úpravy fotografií. Pri malých deťoch som si na niečo také naozaj nevedela nájsť pravidelný čas a teraz, keď sú v škôlke, sa k tomu znova dostávam. Nedávno som začala mávať poobedné sedenia na postrodukciu fotografií a veľmi som na to tešila. Zase sa posuniem bližšie Ďakujeme za rozhovor. k dokonalosti v tom, čo ma baví. 2/2015 9