máme dvojčatá
Keď sa krpci narodili, trvalo asi dva týždne, kým som
sa musela premiestniť so všetkými deťmi po prvýkrát sama. Choreografiu obsahujúcu obliecť celú
svorku a seba, vložiť do kočíkov, pripútať, naložiť do
výťahu, pri aute sklopiť vajíčka do cestovnej polohy,
pripútať bezpečnostnými pásmi, naložiť konštrukciu kočíka, naložiť najstaršiu, seba a odísť, som na
prvýkrát zvládla asi za dvanásť minút. Bola som na
seba hrdá, ale večer ma bolelo brucho ako dva dni
po pôrode.
Sme relatívne akčná rodina, čiže nakladací a vykladací tanec sme mali s drahým rýchlo dokonale nacvičený. Každý vedel, čo má robiť, nezavadzali sme
si, boli sme rýchli a efektívni. Keď na to teraz spomínam, usmievam sa pri predstave, ako on naložil
z jednej strany jedno vajíčko, ja z druhej druhé, on
pripútal Mišelu do stredu, ja som zložila konštrukciu
a dala ju do kufra a drahý na záver zavrel kufor, sadol
si za volant, ja vedľa a šlo sa.
sa, mrvia sa… najlepšie, keď s nami ide v aute aj Mišela. Tá to tam moderuje, robí rozhodcu, rozdeľuje,
premiestňuje psy, komentuje, čo sa deje a hlavne –
zabezpečuje pokoj. Keď je v aute s nami, je pohoda,
všetci sa rehocú a panuje dobrá nálada. Staršiu sestru si pre krpcov neviem vynachváliť.
Moje obavy sa medzičasom naplnili. Krpci povyrástli, vo vajíčkach už vyzerali smiešne, a tak prišlo na
pretras znova veľké auto. Definitívne som pochopila, že sa už nemôžem hrať na akčnú emancipovanú
ženu v malom žihadle. Poplakala som si a žihadlo
posunula ďalej. Na jeho miesto prišla „krava“. Teraz
sa budete smiať, ale po týždni som si na žihadlo ani
nespomenula.
Okrem toho, že tam pomestím takmer celú domácnosť, je mega pohodlné a ťahá ako divé. Vyslovene
sa teším, keď môžem rozvážať deti po krúžkoch, ísť
na veľký nákup, do práce, na chalupu…, kamkoľvek,
kam sa dá ísť autom. Teraz som ako akčná žena, ktoO cestovaní mestskou dopravou som ani nechyro- rá vie bez problémov zaparkovať veľké auto. Ešte
vala. Kočík mal aj s bábätkami, ktoré síce vážili iba nájsť dobrovoľníka, ktorý by ho pravidelne vysával.
2,5kg, cez 17 kíl, a to jednoducho v mojom prípade Keď deti vzadu papkajú keksík, mám omrvinky aj
nehrozilo, aby som to celé zdvíhala do električky a pod pedálmi vpredu.
z električky.
Čiže moje takmer dvojročné deti cestovali MHD asi Najbližšie nás čaká rodinný výlet lietadlom. Aj sa teiba raz v živote. To som šla aj s chlapom na rodin- ším, aj sa bojím. Vôbec neviem, čo mám čakať. Ale
ný výlet na vianočné trhy. Naložili sme ich oboch tak skúsiť to musíme.
do vlastného golfáča pre jedno dieťa a frčali sme.
Všetci sme mali zážitok. Deti nadšené, mali
čosi okolo 14 mesiacov. Drahý sa hanbil,
keď som to číre nadšenie v električke fotila.
V bežnom živote však naše cestovanie vyzerá asi tak, že na dlhé trasy cestujeme v noci.
Nikto nič nepýta, nereve, neotravuje a pohodlne sa dopravíme do cieľa.
Počas dňa to býva akčnejšie. Ja to teda nevidím, ale podľa toho, čo sa zozadu ozýva, to
zvyčajne býva