Tu je Marienka a tu Anička
Skoro som skolabovala. Sestričky vytešené, všetky koľko ich tam
bolo prišli pozrieť, že: ,,Jéj, toto
tu ešte nebolo.“ No mne to jedno veľmi nebolo. Bola som dlho
v šoku, hneď som volala svojmu
gynekológovi, ktorému som to
oznámila, a keďže mal všetko
plné, objednal ma o dva týždne.
Tak ešte len toto boli stresy. Dosť
som sa vtedy naplakala, skôr
z obavy, ako to zvládneme – Sebiho a ďalšie bábo. Takže dva
týždne sme boli v tom, že je to
jedno bábo, a potom sme šli na
ultrazvuk znova.
Manžel pre istotu čakal u sestričky s malým. A tu prišiel
ďalší šok! Lekár sa usmieval
od ucha k uchu: „Tak, tu je
Marienka a tu Anička.“ Nechápala som, o čom rozpráva, a
on, že nech príde manžel.
Tak nám to pekne ukázal
na monitore – tu je jedno
bábo a tu druhé. Vtedy,
keby mi povedal, že čakám
pätorčatá, asi by mi to
bolo jedno, v takom šoku
som bola. A môj muž ani
nehovorím. Pozerali sme
na lekára ako na idiota, doslova. Takže som
sa pekne rozplakala a
predýchavala to. Ja, čo som
mala panický strach z lekárov
a tlakomeru, o cisárskom ani
nepíšem, tak ja som opäť tehotná! Najlepšie bolo, že som
bola už takmer vo štvrtom
mesiaci – príznaky žiadne,
keďže som dojčila, menštruácia žiadna, nevoľnosti žiadne...
No poviem vám, nebolo to
jednoduché obdobie. Okolie to bralo tak, že: „Joj, neboj sa, vychováš, pomôžeme ti...“ Ale videla som, že
v duchu si myslia: „Oni nie sú
normál-
ni...“ Dokonca svokor raz zahlásil malému: „Čo to tvoja mamka s tatom
porobili...“ Týmto ma úplne zabil.
Bála som sa a veľa som plakávala, nespávala som po nociach, a
normálne som bola nahnevaná
na celý svet. Ani neviem, ako
som tehotenstvo prežila.
príbeh
57
Lekár ma objednal aj na zašitie krčka (pre istotu), takže
týždeň pobytu v nemocnici –
no hrôza, nemocnica a lekári,
to je moja nočná mora... Cítila
som sa celkom dobre, až kým
mi tam chceli pichať magnézium. Mala som svoj-
ho lekára, a toho sa
mi podarilo presvedčiť, že ja
magnézium nechcem, pretože keď vidím, ako to pichajú,
nemám ani tlak, ani pulz. Tak
mi ho nakoniec nedali. Normálne som ho „ukecala“ a pustili
www.dvojickovo.sk